Dnes sme mali v škole Retro deň. V rámci programu udržateľnej módy, ktorý je súčasťou projektu Zelená škola, a zároveň pri príležitosti Dňa Zeme na našej škole sa dnes konala prehliadka oblečenia, ktoré spadá do udržateľnej módy, to znamená oblečenie, ktorému sa dala druhá šanca. Žiaci boli skvelí a aby som ich v tom podporila, tak aj ja s mojou kolegynkou Vlaďkou, sme sa obliekli v retro štýle. A čo je to vlastne tá udržateľná móda? V posledných rokoch sa v spoločnosti intenzívne skloňuje termín udržateľná móda, pomalá móda alebo aj slow fashion. Tento smer vznikol ako reakcia na tzv. rýchlu módu, ktorá nepresadzuje kvalitu ale kvantitu. Ľudia modernej spoločnosti sú naučení kupovať veľa a často. Dôvodom je neustále uvádzanie nových módnych kolekcií do obchodov v nákupných centrách, ktoré stimuluje ľudí k tomu, aby nakupovali každý mesiac nové oblečenie. Mnohí ľudia doslova prepadli závislosti na najnovších módnych vychytávkach, a tak vo veľkom nakupujú oblečenie, ktoré si niekedy neoblečú ani jeden raz. Zástancovia udržateľnej módy majú za cieľ tento obrovský konzum zvrátiť, pretože má na prírodu a zdravie človeka katastrofálne následky. Odhaduje sa, že módny priemysel má na životné prostredie oveľa horší vplyv ako lodný a letecký priemysel dohromady. Z toho dôvodu je dôležité robiť osvetu a šíriť tieto myšlienky medzi širokú verejnosť. Čo je to udržateľná, ekologická a pomalá móda? Ide o výrazy, ktoré majú toho veľa spoločného. Cieľom udržateľnej módy je minimalizovať negatívny vplyv módneho priemyslu na životné prostredie a zároveň priniesť ľuďom kvalitné oblečenie, ktoré im bude slúžiť dlhodobo. Súčasťou toho je aj odstránenie život ohrozujúcich pracovných podmienok ľudí, ktorí v módnom priemysle pracujú aj 16 hodín denne za smiešnu mzdu. Ekologická móda kladie veľký dôraz na šetrný spôsob vyrábania oblečenia a používanie eco friendly materiálov, medzi ktoré patrí napríklad bio bavlna, ľan či ekologicky spracovaná koža. Výrobcovia udržateľného oblečenia a obuvi sa vyhýbajú aj používaniu pesticídov či insekticídov, ktoré sú pre pracovníkov veľmi škodlivé. Aby ste týmto výrazom lepšie porozumeli – ekologická móda sa zaoberá prístupom k životnému prostrediu a udržateľná riešiť skôr sociálnu spravodlivosť. Pomalá móda je v podstate to isté, značky vydávajú nové kolekcie v nižšej periodicite a používajú prírodné materiály, ktoré sú šetrné k planéte. Jednotlivé kúsky sa vyznačujú vysokou kvalitou, nadčasovým vzhľadom, dlhou životnosťou. Oblečenie je vyrábané v menšom množstve a pracovníci sú za svoju prácu spravodlivo finančne ohodnotení. Takisto pracovné prostredie je bezpečné a v súlade s normami. Prečo by sme sa mali s rýchlou módou rozlúčiť? Rýchla móda alebo fast fashion je pre spoločnosť a planétu z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Ak neviete, čo patrí k rýchlej móde, stačí, keď sa pôjdete prejsť do najbližšieho nákupného centra. Z obchodov na vás niekedy aj dvakrát do mesiaca číhajú nové kolekcie, obrovské zľavy a tony lacného oblečenia. Medzi typické znaky rýchlej módy patrí: nekvalitný a lacný materiál oblečenia a obuvi a tiež krátka životnosť. Určite sa vám už stalo, že ste párkrát vyprali sýtočervené tričko, ktoré následne rýchlo vybledlo a mohli ste ho hodiť do koša. Ak sa pozriete na niektoré kúsky z fast fashion reťazcov, môžete si všimnúť, že boli vyrobené v Bangladéži. V roku 2013 totiž v závode Rana Plaza došlo k zrúteniu budovy a o život prišlo viac ako 1000 pracovníkov. Určite si viete predstaviť, v akých neľudských podmienkach pracovali a mnohí stále pracujú, keďže spoločnosť má stále potrebu veľa nakupovať. Je najvyšší čas to zmeniť. Na výrobu fast fashion oblečenia sa vo veľkom používajú toxické textilné farbivá a lacné textílie ako napríklad polyester. Ten patrí medzi najobľúbenejšie tkaniny, avšak jeho dopad na prírodu je obrovský. Vyrába sa z fosílnych palív, prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Problémom je aj uvoľňovanie mikrovlákien, ktoré sa ľahko dostanú do oceánov. K problémovým materiálom patrí aj klasická bavlna, pretože je na jej pestovanie potrebné obrovské množstvo vody a škodlivé pesticídy. V rozvojových krajinách dochádza k riziku vzniku sucha a miestne komunity a spoločnosti medzi sebou často bojujú o vodné zdroje.
No a aby sme neopomenuli aj Deň zeme, tak niečo stručne o ňom (zdroj: internet): Svetový deň Zeme vyhlásil v roku 1970 ešte ako Deň Zeme americký senátor Gaylord Anton Nelson. OSN neskôr, až v roku 2009, 22. apríl vyhlásila ako Medzinárodný deň Matky Zeme a s týmto názvom sa pripomína od roku 2010.
Ďakujem našej študentke Laure Laurovej za krásne fotky.