Boli sme na výstave Cosmos Discovery

Tak a je to tu. Konečne sme sa s mojimi zlatými študentami opäť dostali na nejakú zaujímavú výstavu. Tentokrát sme boli v Inchebe na výstave Cosmos Discovery. Svetová výstava Cosmos Discovery mapuje pilotované lety do vesmíru od ich počiatkov až po súčasné aj plánované misie. Výstava bola slávnostne otvorená v Incheba Expo Bratislava dňa 01. októbra 2022 a má rozlohu viac ako 2 000 m2. Videli sme stovky exponátov mapujúcich vývoj pilotovaných vesmírnych letov od historického začiatku až k súčasným plánovaným misiám. Videli sme ruský Sputnik, Lajku, Gagarina, či americkú raketu Mercury. Samozrejmosťou bol lunárny program Apollo, ale i ruský Lunochod, obrovský model rakety Saturn alebo originál ruského Soyuzu. Pestrá je aj prehliadka vesmírnych skafandrov. Najväčšiu pozornosť si u nás získali časti vesmírnych lodí a vesmírnych staníc, či riadiace stredisko v Houstone. V interaktívnom Cosmocampe, ktorý je súčasťou výstavy sme si vyskúšali výcvik kozmonautov a zaujímavé 3D-technológie. K dispozícii je aj audioguide pre dospelých a deti, ktorý sme si cez QR kód stiahli do smarfónov.

Otváracie hodiny:

pondelok – nedeľa od 09:00 – 20:00,

pokladňa sa zatvára o 18:00, posledný vstup o 18:00.

Vstupenky si môžete zakúpiť priamo na výstave v pokladni Cosmos Discovery, alebo na tomto linku: VSTUPENKY | Cosmos Discovery SK (cosmosbratislava.sk)

Podrobné informácie a fotogalériu z výstavy nájdete na www.cosmosbratislava.sk.

Nás najviac zaujali časti, ktoré sa týkali zveratiek – kozmonautov. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií, napríklad, že pred prvými letmi človeka do vesmíru sa používali zvieratká hlavne na základný výskum možnosti prežitia organizmov v podmienkach kozmického letu, neskôr sa využívajú na detailný výskum rôznych biologických procesov v špecifickom prostredí mikrogravitácie a na iné ciele. Priamo na obežnú dráhu vyslali zvieratá Sovietsky zväz (Rusko), USA, Čína a Japonsko. Pri suborbitálnych letoch nad 100 km (Kármánova hranica) preukázateľne použili zvieratá vrátane týchto štyroch krajín ešte aj Francúzsko a Irán.

Psy boli pri kozmických letoch v počiatkoch kozmonautiky v Sovietskom zväze najčastejšie používanými zvieratami. V priebehu 50. rokoch uskutočnil Sovietsky zväz celkovo 29 suborbitálnych letov (Kármánova hranica bola prekročená pri väčšine týchto letov), v rámci ktorých vypustil 36 rôznych psov (z nich celkovo 15 pri letoch zahynulo), pričom psy Dezik a Cigan sa v roku 1951 stali prvými cicavcami, ktoré prekročili výškovú hranicu 100 km a vrátili sa úspešne na Zem. V roku 1954 sa psy Lisa 2 a Ryžik 2 stali prvými zvieratami, ktoré pri lete otestovali kozmické skafandre v otvorenom vesmírnom priestore. Niekoľko suborbitálnych letov so psami uskutočnila v 60. rokoch aj Čína. Pes Lajka sa v kozmickej lodi Sputnik 2 stal v roku 1957 prvým živočíchom na obežnej dráhe, kde však zároveň aj uhynul kvôli nemožnosti jeho návratu na Zem.

Psík Lajka

Opice boli najčastejšie používanými zvieratami pri kozmickom výskume v Spojených štátoch. Išlo hlavne o druhy makak rézus, malpa kapucínska a šimpanz. Od konca 40. do začiatku 60. rokov použili USA pri 14 suborbitálnych letoch 16 rôznych opíc (len 6 letov prekročilo Kármánovu hranicu, väčšina opíc uhynula), pričom opica Albert II sa v r. 1949 stala prvým cicavcom, ktorý sa dostal nad výšku 100 km, pri návrate však zahynula. Prvými opicami, ktoré prežili let nad 100 km boli v roku 1959 Baker a Able. Prvým hominidom, ktorý prekročil výškovú hranicu 100 km, bol v januári 1961 šimpanz Ham. V 60. rokoch uskutočnili niekoľko suborbitálnych letov s opicami Francúzsko a aj Argentína (nedošlo však k prekročeniu Kármánovej hranice). V roku 2013 vypustil do výšky 120 km opicu aj Irán. Prvou opicou na obežnej dráhe bol na lodi Mercury-Atlas 5 v r. 1961 šimpanz Enos.

Opička Enos