A ja si myslím, že áno. Ľudia sú podľa mňa odsúdení už dlhodobo na zánik. Či už ide o degradáciu biotopov, nízku genetickú variabilitu jedincov či klesajúcu plodnosť. Všetky tieto spomínané aspekty privádzajú nás, ako Homo sapiens k záhube. Pokúsim sa to vysvetliť podrobnejšie.
V roku 1965, istý Tom Lehrer nahral svoj album s názvom „That Was the Year That Was“ – v preklade „Toto bol rok, ktorý bol“. Lehrer predostrel pieseň s názvom „So Long Mom (Pieseň pre 3. svetovú vojnu)“ slovami, že „ak majú vyjsť nejaké piesne z 3. svetovej vojny, mali by sme ich začať písať hneď“. Už v tom období, 20 rokov po druhej svetovej vojne, sa ľudia začali zaoberať myšlienkami, že „Čo ak príde ďalšia vojna“? Desivé. Ďalším problémom 60. rokov, okrem hrozby jadrovej likvidácie, bolo preľudnenie. Po polstoročí od 2. sv.vojny stratila hrozba jadrového zničenia svoju bezprostrednosť a svet sa prehupol do obdobia celosvetového mieru s lokálnymi vojnami. Čo sa týka preľudnenia, teraz nás žije na Zemi viac ako dvakrát toľko ľudí ako v roku 1968 a žijeme si tu vo väčšom pohodlí a bohatstve, než ktokoľvek tušil. Hoci sa počet obyvateľov stále zvyšuje, tempo nárastu obyvateľstva sa od roku 1968 znížilo na polovicu. Aktuálne predpovede počtu obyvateľov sa líšia. Ale všeobecná zhoda je, že vrchol sa dosiahne niekedy v polovici 21. storočia a potom začne prudko klesať. Už v roku 2100 by mohla byť veľkosť svetovej populácie menšia ako teraz. Vo väčšine krajín – vrátane tých chudobnejších – je teraz pôrodnosť výrazne pod úrovňou úmrtnosti. V niektorých krajinách bude počet obyvateľov čoskoro polovičný oproti súčasnej hodnote. Ľudia sa teraz začínajú obávať podľudnatosti. A preto som sa reálne začala zaoberať touto myšlienkou a uvedomujúc si vlastnú existenciu a budúcnosť som pochopila, že ľudia si za to môžu sami. Je predsa neskutočné, že sme až tak závislí na ekonomike a stave našich financií. Mladé rodiny súčasnosti sa rozhodujú o počte potomkov na základe finančnej stránky, nechcú si „odtŕhať“ od úst a vzdať sa svojho pohodlia. Myslím si, že toto je veľmi zle nastavený systém celej spoločnosti. Keďže som matka, dostali sa ku mne aj články o tom, že za posledných niekoľko desaťročí sa kvalita ľudských spermií masívne znížila, čo pravdepodobne viedlo k nižšej pôrodnosti, z dôvodov, ktorými si nikto nie je istý. Osobne si myslím, že za to môže znečistenie – vedľajší produkt ľudskej degradácie životného prostredia, ako jeden z faktorov. Ďalším faktorom môže byť stres, ktorý by podľa môjho názoru mohol byť vyvolaný dlhodobým pobytom v tesnej blízkosti iných ľudí. Počas väčšiny ľudskej evolúcie ľudia chodili po zemi cez deň a žili v malých skupinkách, kdežto zvyk bývať v mestách prakticky nad sebou (doslova v bytovom dome) je výdobytkom 20. storočia. Ďalším dôvodom poklesu populačného rastu je ekonomický, ako som už vyššie spomínala. Politici sa snažia o neúnavný ekonomický rast, ale toto nie je vôbec udržateľné vo svete, kde sú zdroje obmedzené. Ľudia v súčasnosti musia pracovať tvrdšie a dlhšie, aby si udržali životnú úroveň svojich rodičov, ak je vôbec možné takéto štandardy dosiahnuť. V skutočnosti pribúdajú dôkazy o tom, že ekonomická produktivita sa za posledných 20 rokov globálne zastavila alebo dokonca klesla. A opäť sa vrátim k téme potomstvo. Z dôvodu, že sama som matka a mám dospelé deti, som presvedčená, že ich rovesníci a mladí ľudia vo všeobecnosti, odkladajú možnosť mať deti, možno tak dlho, až začne klesať ich vlastná plodnosť. No a v neposlednom rade si myslím ešte jednu vec a to je, že za klesajúce tempo rastu populácie možno považovať: hospodársku, reprodukčnú a politickú emancipáciu žien. Začalo sa to sotva pred viac ako storočím, ale ženy už zdvojnásobili pracovnú silu, zlepšilo sa ich dosiahnuté vzdelanie, dlhovekosť a ekonomický potenciál vo všeobecnosti. So zlepšenou antikoncepciou a lepšou zdravotnou starostlivosťou ženy nemusia rodiť toľko detí, aby sa zabezpečilo, že aspoň niektoré prežijú riziká raného detstva. Ale mať menej detí, to neskôr znamená, že populácia sa pravdepodobne zníži.
A smeruje teda ľudstvo k vlastnej záhube? Pri vývoji akéhokoľvek druhu, dokonca aj tých, ktorým sa zdá, že prosperujú, príde raz čas, kedy bude vyhynutie nevyhnutné, bez ohľadu na to, čo by urobili, aby ho odvrátili. Príčinou vyhynutia je zvyčajne oneskorená reakcia na stratu biotopu. Najviac ohrozené sú druhy, ktoré dominujú v určitých oblastiach biotopov na úkor iných, ktoré majú tendenciu migrovať inam, a preto sú rozšírené v menšej miere. Ľudia zaberajú viac-menej celú planétu a vďaka produktivite tohto celoplanetárneho biotopu sme v ňom dominantní. Homo sapiens by preto už mohol byť teoreticky mŕtvym druhom, ktorý chodí. No verím, že k tomu tak skoro nedôjde.