Od svojho narodenia, až do roku 2017 som bývala v bytovom dome, kde nás bývalo 16 rodín. Bol to klasický osemposchodový panelák, s dvoma bytmi na jednom poschodí a výťahom. Asi v roku 2010 sa susedia pod nami sa odsťahovali do Anglicka a byt dali do podnájmu no a tí ľudia, bývajúci pod nami, sa stále menili a nám poniektorí veľmi znepríjemňovali život. Či už to bol sused, ktorý si púšťal hlasnú hudbu po 22:00, alebo to bola skupinka troch študentiek, ktoré si robili párty, alebo milovník obrazov, ktorý ten byt pod nami prevŕtal hádam ako ementálsky syr. No neboli sme sami, komu vadili susedia v podnájme. Vadili aj susedom vedľa nich, pod nimi, ktorí svoju nepokojnosť dávali najavo rôznymi zvukmi, ako búchanie na radiátor, krik na chodbe a pod. Niekedy som počula na chodbe staršie susedky, ako sa rozprávajú, že čo sa s tými neprispôsobivými podnájomníkmi dá robiť, no väčšinou to boli iba sťažnosti na domovej schôdzi.
O pár rokov neskôr, keď sme sa presťahovali do Bratislavy, začali sme bývať v dome. Totálna zmena. Rodinný domček v dvoj dome s vlastnou malou záhradkou. Paráda. Tešila som sa na novú prácu, nových susedov. Úplne som zabudla, že sme v bytovke mávali problémových susedov, až kým náš sused nezačal stavať plot. To ešte len začali peripetie. Susedia sa s nami dohodli, že spravíme murovaný plot na hranici pozemkov a že ho zafinancujeme pol na pol. Sused však začal stavať plot svojpomocne bez vymerania pozemku a dokonca z iného materiálu, ako sme sa dohodli. Kúpil najlacnejšie betónové platne a tie osadil. Samozrejme bez vymerania pozemku, skončil v našom pozemku vyše 20 centimetrov, čo pri malých pozemkoch a rozstupoch medzi domami, robí celkom dosť. A tak sa začali susedské spory. Suseda to vytuningovala až do takého extrému, že za každú vec nás nahlasovala na obci. Či už sme kúpili búdku na náradie alebo robili zámkovú dlažbu. Proste šialené. Aké krehké dokážu byť susedské vzťahy. Momentálne žijem na dedine už piaty rok a pochopila som, že nie sme jediní, kto má so susedmi spor. Sú aj oveľa horšie prípady. A tak ma začalo zaujímať, ako je možné toto riešiť v oblasti Občianskeho zákonníka a ako sa vôbec nejaký „prehrešok“ dá riešiť. Aké mám, ako občan, možnosti. Tak som sa tomu začala trochu venovať a našla som nejaké informácie na internete. Exituje nejaké susedské právo? Prekvapilo ma, že áno. Susedské právo totiž tvorí súhrn právnych noriem upravujúcich právne vzťahy, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností (domov alebo bytov). Subjektmi susedského práva môžu byť fyzické osoby, právnické osoby a štát. Štát môže byť subjektom susedského práva len ako účastník občianskoprávneho vzťahu. Subjektmi susedských vzťahov za určitých okolností okrem vlastníkov nehnuteľností môžu byť aj vlastníci hnuteľného majetku, napr. vlastníci bezprostredne vedľa seba zaparkovaných motorových vozidiel.
Úprava susedských vzťahov je zakotvená najmä v ustanovení § 127 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, hovoríme tu o obťažovaní iného a vážnom ohrozovaní výkonu práv iného. Obťažovanie iného nesmie presiahnuť mieru primeranú pomerom. Musí ísť o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Zásahy spojené s bežným užívaním nehnuteľných, resp. hnuteľných vecí sú susedia povinní strpieť. Na rozdiel od obťažovania na naplnenie skutkovej podstaty vážneho ohrozovania výkonu práv iného sa nevyžaduje splnenie podmienky zásahu prekračujúceho mieru primeranú pomerom. Ďalším rozdielom medzi obťažovaním a vážnym ohrozovaním je skutočnosť, že obťažovanie nebráni výkonu práva, ale ho robí obťažnejším, pričom vážne ohrozovanie sa týka priamo výkonu práva, resp. jeho existencie. Zásahy do susedských práv možno rozdeliť do 3 skupín, a to (1) ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku, (2) imisie a rušenie pokojného výkonu vlastníckeho práva a (3) odstránenie previsov a podrastov. Porušenie zákazu ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok spočíva v úprave pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez dostatočných opatrení na upevnenie stavby alebo pozemku. Zákaz spočíva v činnosti, ktorá môže spôsobiť napr. pohyb, prípadne zosuv pôdy. Ak osoba upravujúca pozemok alebo stavbu odmietne vykonať opatrenia na upevnenie, susedovi vznikne oprávnenie vykonať vhodné opatrenia, pričom má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Ak v dôsledku činnosti suseda dôjde nielen k ohrozeniu, ale aj ku škode, je ten, ktorému vznikla škoda, oprávnený aj na náhradu škody. Ďalšou formou zasahovania do vlastníckeho práva sú imisie. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami. Ochrana sa vlastníkovi veci poskytuje len vtedy, ak sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Vychádza sa pritom z miestnych pomerov, dennej doby, ročného obdobia a pod. Obťažovanie hlukom sa v praxi chápe široko a poskytuje sa aj nájomcom bytov proti nadmernému hluku z iných bytov. Pri posúdení, či je obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, sa vychádza z intenzity hluku, či sa jedná o opakovaný hluk alebo jednorazový, skúma sa tiež dôvod hlučnosti a či sa jedná o úmyselné rušenie. Maximálna intenzita hluku je upravená pre jednotlivé prostredia Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Pri obťažovaní hlukom je dôležitá tiež skutočnosť, či niekto vytvára hluk činnosťou, ktorú vykonáva pre seba alebo pre iných. Ak niekto vykonáva činnosť ako rezanie dreva cirkulárkou a vykonáva ju pre seba, pričom dodržuje primeranosť, napr. nepíli drevo počas celého dňa pracovného pokoja, môže sa jednať o vytváranie hluku primeranú pomerom. Ak by však mal neustále zapnutú cirkulárku alebo rezal drevo neustále pre iných, môže sa jednať o obťažovanie nad primeranú mieru. Hluk môžu vytvárať tiež rôzne rozhlasové, televízne a iné zvukové zariadenia, rôzne poľnohospodárske zariadenia alebo ťažké stroje. Obťažovanie šírením prachu, popolčeku, dymu, plynov a pár môže predstavovať problém najmä v prípade domovej výstavby v blízkosti tovární, čističiek vôd alebo cementární. Pri posudzovaní zásahu do práv vlastníka veci treba obdobne ako pri hluku posudzovať, či sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Mnohokrát sa stáva, že obťažovanie uvedenými imisiami je spojené aj s porušením právnych predpisov z oblasti životného prostredia. Pri obťažovaní pachmi berieme v úvahu viaceré okolnosti, a to miesto vzniku pachu, jeho intenzitu, či sa jedná o trvalý alebo dočasný pach. Dočasným stavom môže byť napr. úprava pozemku susedom, pri ktorom sa vykonávajú aj zásahy do žumpy. Pokiaľ je so zásahom spojené dočasné vytváranie pachu, nemusí sa ešte jednať o neprimerané obťažovanie. V mnohých prípadoch by sa dalo predísť susedským sporom, ak by si susedia zistili dôvody obťažovania a snažili sa vzniknutú situáciu vyriešiť vzájomným dohovorom. Pokojný výkon vlastníckeho práva možno rušiť nezabránením vnikania chovaných zvierat na susediaci pozemok alebo nešetrným odstraňovaním koreňov stromov alebo vetiev prerastajúcich zo susedného pozemku, alebo ich odstraňovaním v nevhodnej ročnej dobe. Chovateľ zvierat je povinný zabrániť vnikaniu chovaných zvierat na susediaci pozemok. Z ust. § 127 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že sa jedná o opakované vnikanie zvierat na susediaci pozemok, pričom na porušenie uvedenej povinnosti sa nevyžaduje spôsobenie škody. Vlastník pozemku, ktorému vnikli na pozemok zvieratá, nie je oprávnený zvieratá zraniť alebo zabiť. Musí postupovať v súlade s dobrými mravmi a zviera môže vyhnať zo svojho pozemku. Je oprávnený tiež vykonať také opatrenia, aby zvieratá nevnikali na jeho pozemok, napr. oplotiť pozemok. Ak zviera zaútočí na vlastníka susediaceho pozemku, ten je oprávnený sa brániť v medziach tzv. nutnej obrany alebo krajnej núdze. Ak pritom spôsobí chovateľovi zvierat škodu alebo zviera usmrtí, nebude za spôsobenú škodu zodpovedať. Prerastajúce vetvy a korene stromov je sused oprávnený odstraňovať za podmienky dodržania zásady neprekročenia miery primeranej pomerom. Pri posúdení miery zásahu sa prihliada najmä na vegetačnú dobu stromu a na následky odstránenia koreňov alebo konárov. Súd môže po zistení stanoviska stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Podmienkou je v zmysle ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka potreba oplotenia a skutočnosť, že oplotenie nebráni účelnému využívaniu pozemkov a stavieb. Posúdenie potreby oplotenia pozemku musí vychádzať z polohy pozemku, jeho využívania, susedských vzťahov a pod. Účelom zriadenia plotu je zamedziť obťažovaniu suseda, prípadne predchádzať hroziacim škodám. Preto je súd povinný skúmať, či dochádza, respektíve v minulosti už dochádzalo, k obťažovaniu alebo či hrozí škoda. Po zriadení oplotenia je za oplotenie zodpovedný ten, kto ho zriadil. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno za určitých okolností obmedziť. Napríklad vlastník susediaceho pozemku má povinnosť umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Môže ísť o prípady, keď je potrebné opraviť stenu domu alebo plot a nie je to možné vykonať bez vstupu na susedov pozemok. Ak pri zdržiavaní sa na susedovom pozemku vznikne škoda, je ju povinný ju nahradiť ten, kto ju spôsobil.
Najčastejšími priestupkami je rušenie nočného kľudu (priestupok podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), rôzne schválnosti alebo iné hrubé správanie (priestupok podľa ustanovenia § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Ďalšou možnosťou riešenia susedských vzťahov je obrátenie sa na obec. Jedná sa najmä o prípady imisií. Obec môže nezákonný zásah predbežne zakázať, alebo môže uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Obťažovaná osoba tiež môže podať na súd žalobu, v ktorej uvedie konkrétne konanie, ktorým je obťažovaný alebo je obmedzované jeho právo a navrhne, aby súd vlastníkovi veci uložil povinnosť zdržať sa neoprávneného zásahu. Ak aj napriek vykonateľnému rozsudku vlastník neprestane s neoprávneným zásahom, môže sa obťažovaná osoba obrátiť na exekútora. Ak hrozí vážne nebezpečenstvo škody, súd môže uložiť povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Záverom by som zhodnotila teda, že právna úprava na riešenie susedských vzťahov existuje, ale ľudia sa ju väčšinou boja využiť. Možno za to môže medializácia rôznych káuz, ktoré nie vždy vyšli v prospech poškodeného a z toho vyplývajúca nedôvera v súdy.