V rámci účelového cvičenia na našej škole sme spolu s kolegynkami Luckou a Dominikou šli so žiakmi na výlet na hrad Devín. Musím uznať, že po týždni dažďa a čľapkanice, sa dnešné počasie vydarilo. Úplne na parádu. Výlet som absolvovala s triedou II.A a sú to žiaci, s ktorými mám predmet Počítačová animácia a prax 3D. Ráno bol zraz o 8:00 pred školou a odtiaľ sme šli pešo až na zastávku autobusu na druhej strane Dunaja, na Dostojevského rad. No trvalo to dobrú pol hodinu.
Tam sme chvíľu počkali a nasadli sme na utobus č.29, ktorý má smer Devínska Nová Ves a zastávku s názvom Hrad Devín. Autobusom sme šli asi pol hodiny. Vystúpili sme na veľmi peknom mieste odkiaľ sme šli pešo smerom ku hradu. Pod hradom sa nachádza oddychová časť s lavičkami a je dotiaľ krásny výhľad na sútok riek Morava a Dunaj.
Potom sme sa vybrali na samotný hrad. Zo začiatku to bolo menšie stúpanie, ale zvládli sme to. Vďaka Lenke a Nelke som bola na kopci cobidup. Dievčatá mi totiž museli pomôcť do kopca. Moja kondička je totiž na bode mrazu. Cestou k samotnému hradu sme videli somárika Silvera a ovečky. Žiaci sa s nim odfotili.
No a boli sme hore. Pred nami sa rozprestieral nádherný hrad. No a skôr, ako začnem popisovať, čo sme videli a kde všade sme boli, pridám ešte trošku z histórie. Devín zohrával dôležitú rolu v rôznych obdobiach našich dejín. Sídlili tu Kelti, rozsiahle pamiatky tu zanechali Rimania, v časoch Veľkej Moravy bol Devín dôležitým hradiskom a vojenským i kultúrnym centrom. V stredoveku tu bol postupne vybudovaný veľký pevnostný systém a Devín zažil nebývalý rozmach. V 19. storočí síce najskôr hrad značne poškodili Napoleonské vojská, novú slávu mu ale vtlačila generácia štúrovcov, pre ktorú sa stal symbolickým miestom. Dnes sa v areáli nachádza stála expozícia Hradu Devín v 13. – 20. storočí, ktorá prostredníctvom viac ako 300 archeologických nálezov prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa v Devíne odohrali. Archeologická expozícia je doplnená o geologickú históriu hradného brala a unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr, ktoré sa tu zachovali v podobe morského piesku s príslušnou faunou. Samotný hradný areál má rozlohu 6 hektárov a člení sa na dolný, stredný a horný hrad.
No a tu už sa dostávame na niečo ako veľké nádvorie – rozľahlý priestor obkolesený zvyškami hradných múrov. Všetko je zakonzervované a riadne spravované. Celkovo tvorí nádvorie rozlohou asi najväčšiu časť hradu. Sú z tade pekné výhľady, či už na vyčnievajúce skalné bralo vrchnej časti Devínskeho hradu, na sútok Dunaja a Moravy či Devínsku Kobylu a široké okolie. A bolo aj čo fotiť. Pekné pohľady sú i na horný hrad, či zvyšky paláca južným smerom. Celým areálom sa vinie kamenitý chodník s hladkým povrchom. Z nádvoria sme sa dostali k prvej historickej expozícii. Je tu viacero sprievodcov, ktorí sú turistom k dispozícii. Z nádvoria sme videli výraznú devínsku vežičku známu pod názvom Panenská veža, alebo Mníška. Vidieť ju z južných hradieb. Všimli sme si aj záhadný otvor v skalnom brale o ktorom sa nám nepodarilo dopátrať na čo slúžil. Mimochodom k Panenskej veži sa viaže celkom romantická povesť. Hradný pán Mikuláš z Devína sa previnil únosom krásnej Margaréty z Korutánska a preto v deň svadby prišla do hradu jej rodina i s vojakmi. Mikuláš sa s nevestou snažil brániť práve v tejto veži. No napokon v boji s presilou zahynul. Margaréta od žiaľu skočila do Dunaja. Preto má táto osamotená vežička, týčiaca sa nad sútokom Moravy a Dunaja, taký názov. Vežička, hoci je extrémne pútavá, nie je verejnosti prístupná.
Na nádvorí nás zaujala i veľmi hlboká hradná studňa. Niekedy majú hrady cisternu, kde sa zadržiavala dažďová voda, no na Devíne je práve táto studňa, ktorú vykopať musela byť zrejme poriadna drina. Z informačného panelu pri studni sme sa dočítali, že bola vykopaná v 15. storočí, má priemer 2,4m a hĺbku až 55 metrov. Voda zo studne sa čerpala vo vedrách zavesených na kovových reťaziach, prostredníctvom dreveného rumpálu. My sme tu našli len plastové vedierko na retiazke. Navyše studňa je prehradená železnou mrežou, takže vodu si tu nenačerpáte. Na pitie však slúži fontánka s pitnou vodou, ktorá je vedľa studne. To považujeme za výnimočne dobrý nápad. Pokiaľ sa totiž chcete dlhšie zdržať na hrade, voda sa určite zíde. A to hlavne ak vám neustále pečie slnko na hlavu.
Na horný hrad sa z nádvoria sme sa dostali skrz most a následne po sérii strmších schodísk. Niektoré schody sú robené formou mriežkovej konštrukcie pripevnenej na okraj hradného brala. Pôsobia stabilným dojmom, no ak ma niekto závrate z výšok, bude lepšie ak sa nebude pozerať pod nohy, pretože cez mriežky je vcelku dobre vidieť na zem. Po ceste na vrch hradu narazíte na ďalšiu expozíciu. Tá je umiestnená priamo v brale formou jaskýň. Je tam príjemný chládok :).
Horná časť hradu je pútavá najmä vďaka prvotriednym výhľadom na okolie, ale aj na nižšie položené časti hradu. Tu si možno naplno uvedomiť jeho rozľahlosť i strategický význam. Z jednej strany je hrad krytý masívom Devínskej Kobyly, kým z druhej ho chráni nepreniknuteľný, silný prúd Dunaja a Morava. Hrad sa stadiaľto javí ako nedobytná pevnosť, ak si k tomu navyše pripočítame obrovitánske bralo, na ktorom je postavený. Vrchol horného hradu je priestorný a pojme viacero návštevníkov. Je to fajn, človek sa aspoň nemusí tlačiť kvôli výhľadom. Nájdete tu i ďalekohľad, ktorým si môžete popozerať z blízka okolie hradu. Okrem iného tu je aj mapa s náčrtom okolitej krajiny v zaujímavom grafickom vyhotovení. Na vrchole i plošinke pod ním je osadených niekoľko lavičiek.
Juhovýchodná časť nádvoria je zakončená vyvýšenou stavbou. Ide o palác postavený v 15. storočí pánmi z Gary. Postavený bol najmä preto, aby sa zlepšili obývacie priestory na hrade. Palác mal pôvodne prízemie a dve poschodia. Palác však nemal len obytnú funkciu, pretože jedna z jeho častí slúžila ako strieľňa. Z palácu sa naskytne pekný pohľad na nádvorie a skalné bralo s horným hradom. Dajú sa z tade spraviť pekné fotografie, najmä ráno, keď je celé nádvorie, až po horný hrad osvetlený slnkom. Sú tu aj nejaké tie výhľady na juh, no vyhliadke z horného hradu to určite nemôže konkurovať.
Hrad Devín je jeden z tých hradov, ktorých prehliadka nás naozaj bavila. Zážitok z hradu umocňuje i fakt, že celý areál je upravený a vidno že sa tu o neho poctivo starajú. Super je aj to, že na hrade sú roztrúsení viacerí sprievodcovia, ktorých sa môžete na čokoľvek popýtať (okrem pondelkov). Túto možnosť sme však nevyužili, možno nabudúce. Ak chcete všetko poctivo prejsť, tak si na prehliadku pripravte minimálne 30 – 45 minút času. A ak si chcete hrad užiť, tak možno aj hodinu. Na hrade bývajú často rôzne akcie, či podujatia, takže to môže čas návštevy ešte predĺžiť. Pokiaľ si navyše plánujete pozrieť i okolie hradu, prípadne si dať nejaké občerstvenie, návšteva Devínskeho hradu môže trvať pokojne i cez 2 hodiny.
Viac info: https://muzeumbratislava.sk/hrad-devin