Zúčastnila som sa 1. workshopu medzinárodného preventívno-výchovného programu, realizovaného a financovaného medzinárodným združením Lions klubov, ktorého cieľom bolo a je podporovať rozvoj sociálno-emocionálnych schopností u detí a mládeže prostredníctvom zavádzania moderných vzdelávacích stratégií aktivujúcich rodinu, školu a miestnu komunitu. Priznám sa, na školenie som šla stým, že asi veľa od toho očakávať nebudem. Veď čo už môže mne, pedagogičke, ktorá má za sebou čo to preskákané, pomôcť k zlepšeniu výučby či práce so žiakmi. Bola som presvedčená, že mám v malíčku osvedčené moderné metódy, strategický manažment školy a psychológiu. No hneď prvá hodina na školení ma prekvapila. Milo prekvapila. Školiteľ nás uviedol do problematiky veľmi pútavým a špecifickým spôsobom, že udržal našu pozornosť a aj napriek konfrontačným situáciám (predstavenie sa pred ostatným spoluúčastníkmi a pod.), som nebola nútená opustiť svoju tzv. komfortnú zónu. Počas ďalších hodín školenia sme boli zapojení do rôznych aktivít, ktoré môžeme ako pedagógovia praktizovať na vyučovaní a ktoré nám pomôžu zlepšiť spoločenskú klímu v triede, resp. na škole. Išlo o zapojenie všetkých zúčastnených do spoločných aktivít, aby nikto nemal pocit, že sa o ňho neprejavuje záujem, aby sa nikto nenudil a aby každý jeden bol nútený nenásilným spôsobom pracovať na spoločnom projekte a aktivitách. Na praktických ukážkach sme si mohli sami pedagógovia na seba vyskúšať, ako reagujeme v „krízových“ situáciách a ako správnym spôsobom pomôcť žiakovi zvládnuť prípadný stres a neúspech. Základom bolo pozitívne myslenie, povzbudenie, pochvala a zmena činnosti na takú úroveň, ktorá bola pre dotyčného prijateľná a bol schopný pokračovať tak, aby bol úspešný. V rámci školenia sme absolvovali praktické cvičenia,
rozhovory, debatovali sme o problémoch, s ktorými sa v bežnej praxi stretávame každodenne, ale aj výnimočne. Navzájom sme si vymieňali skúsenosti a rady. Na školení som ocenila, ako stredoškolský pedagóg, že sa otvorila aj téma osvety pre mládež o škodlivosti užívania všetkých návykových látok, nakoľko som sa stýmto problémom potýkala v mojej praxi skoro každodenne. Po absolvovaní 20tich spoločných hodín na školení som pochopila, že stále tu je čo zlepšovať a dolaďovať, či už vo vzťahu žiak – učiteľ, alebo aj učiteľ – učitelia. Pochopila som, že stále sa vytvárajú nové a moderné prístupy a metódy vo vzdelávaní, motivácii a že medziľudské vzťahy v školskom prostredí musia byť stále na poprednom mieste. Po absolvovaní školenia som hneď na najbližšej hodine etickej výchovy aplikovala niekoľko odporúčaných cvičení a dovolím si tvrdiť, že zapojením všetkých žiakov do aktivít a vzájomným povzbudzovaním a pomocou zo strany spolužiakov, som dosiahla príjemnú klímu v triede a záujem o ináč nudný predmet. Metodiku získanú na školení som začala využívať aj na ostatných predmetoch, a teraz, po skoro roku, si dovolím tvrdiť, že na našej škole sa v mojej triede zlepšila spoločenská klíma, zlepšili sa výsledky žiakov, vzbudil sa záujem o predmety, zlepšila sa školská dochádzka, a čo je z môjho pohľadu najdôležitejšie, zlepšila sa disciplína, spolupráca a vzájomná interakcia žiakov. Vymizli rozdiely medzi žiakmi, už sa nedelia na skupinky že „lepší“ a „horší“. Pracujú ako tím, navzájom sa podporujú a dokážu ako skupina perfektne spolu držať aj v problémových situáciách. Najväčším zadosťučinením pre mňa je, keď mi žiaci povedia: „Teším sa do školy“ a „Ste perfektná učiteľka“. Ďakujem Lions Questu za možnosť získať nové vedomosti, za usmernenia a takisto za príručky a učebnice, ktoré mi pomohli a pomáhajú pri realizácií stratégií, ktoré uľahčujú výchovno-vzdelávací proces.