Aspergerov syndróm patrí medzi neurologické poruchy v spektre autistických porúch. Hoci Hans
Asperger prvýkrát identifikoval deti s „autistickou osobnosťou porucha“ v roku 1944, stav, ktorý sa stal známym ako Aspergerov syndróm bol zriedkavo uznávaný až do roku 1981 keď Lorna Wing zverejnila správu o 34 prípadoch poruchy u detí (Gillberg 2002). Bohužiaľ, v 90. rokoch 20. storočia Európa zažíva dramatický nárast počtu detí s autizmom. Centrum pre prevenciu chorôb teraz uvádza, že autizmus môže postihnúť až jedného zo 150 pôrodov (CDC 2007). Zdá sa, že Aspergerov syndróm sa častejšie prejavuje u mužov ako u žien, pričom muži tvoria približne 75 – 80 percent diagnóz.
Pretože etiológia autizmu nie je známa, súčasný výskum sa zameriava na niekoľko faktorov vrátane genetickej predispozície, neurologických dysfunkcií a environmentálnych toxínov (Heflin a Alaimo 2007). O jedincoch s autizmom sa hovorí, že vykazujú vlastnosti ktoré spadajú do „trojice deficitov“, ktoré zahŕňajú (a) komunikácia, (b) socializácia a (c) záujmy a činnosti. Diagnostický a štatistický manuál duševného zdravia uvádza päť podtypov pervazívnych vývojových porúch, zastrešujúci termín, ktorý zahŕňa charakteristiky jednotlivcov, ktorí prejavujú „trojicu deficitov“: (a) autistická porucha, (b) Aspergerov syndróm, (c) Rettova porucha, (d) dezintegračná detská porucha, a (e) pervazívna vývojová porucha. Pre deti a dospievajúcich s Aspergerovým syndrómom, ťažkosti s komunikáciou a socializáciou a ich sklon k zameraniu sa na konkrétnu tému a záujmy, bude trvať po celú dobu ich života a ovplyvňovať ich príležitosti na socializáciu, vzdelanie a zamestnanosť.
Problémy so socializáciou môžu byť akousi rozlišovacím znamením Aspergerovho syndrómu. Zatiaľ, čo väčšina detí počas svojho vývinu v rannom detstve dychtivo komunikuje so svojimi rodičmi a rovesníkmi, deti s AS môžu radšej byť samy a nezapájajú do hier diskusie s ostatnými.
Mnoho dospievajúcich s AS sa chce stýkať s rovesníkmi, je to je pre nich zdrvujúce a frustrujúce. Toto môže platiť najmä pre dospievajúcich chlapcov, ktorí sa snažia o rozhovor s dospievajúcimi dievčatami. Pretože nuansy ako interakcia s ostatnými im nič nehovorí, ich správanie je často nesprávne chápané ako čudné alebo neprimerané. „Známy človek nemusí byť hneď priateľ. Dievča, ktoré sa usmieva na Teba nemusí byť hneď tvoja frajerka.“ Tieto spoločenské pravidlá sa tak zdajú zrejmé, že sa možno pýtate, prečo ich to teda treba učiť, no adolescenti s AS sa ich nenaučia pozorovaním druhých a samotným umiestnením do situácie a interakcie. Rozvoj socializácie (pochopenie spoločenských pravidiel) a prípadná autonómia môže jednotlivcovi trvať celý život, kým ju pochopí alebo sa ju naučí. Takíto jedinci môžu využiť príležitosť navštevovať vysokú školu, pretože predpokladajú, že ich prítomnosť na univerzitnom internáte vyústi do okamžitých priateľstiev (niečo, čo sa snáď na strednej škole u nich nevyskytlo). Dospievajúci chlapec s AS pravdepodobne chce priateľov, ale je si nie je istý, ako ich získať. Zatiaľ čo zdravý adolescenti hľadajú svoju sociálnu podporu u priateľov, blízke priateľstvá si študenti s AS nemusia uvedomiť. Priateľstvo nie je súčasťou ich minulosti.
Na opis typických výrazov ľudí s AS sa používa veľa výrazov: náladový, nezrelý, nezodpovedný, sexuálne, mätúci a egocentrický. Určite etapa dospievania je pre mnohých tínedžerov náročná a môže byť obzvlášť problematická pre tých s AS. Hoci Erikson (1968) tvrdil, že vývoj identity a emočný vývoj nastal počas štádia dospievania, iní výskumníci uvádzajú, že začína už v ranom detstve a je celoživotným bojom. Zatiaľ čo emocionálny vývoj zahŕňa mnoho oblastí, najvplyvnejšie sú tri oblasti: vzťah rodič – dieťa, socializácia/priateľstvo a kultúrne/environmentálne podmienky.
Na strednej škole by sa študenti mali priznať k svojim zdravotným postihnutiam, aby bola podaná primeraná podpora zo strany pedagógov, ktorá im pomôže v štúdiu. Pre ľudí s AS spočíva podpora od pedagógov najmä v tom, že študentovi dajú predĺžený čas na napísanie testu/písomky alebo poskytnutie kompletných poznámok, či pomalšie tempo vysvetľovania.
Tipy pre prácu so študentmi s AS:
– Majú tendenciu zamerať sa na vizuálne podnety. Pri práci s nimi je vhodné obmedziť výrečnosť a poskytnúť vizuálne podnety, čím sa podporuje u nich porozumenie.
– Keďže sluchové pochopenie môže byť narušené, dajte im dostatok čas na to, aby odpovedali na otázky alebo pokyny. Je potrebné dbať aj na prestávky medzi vetami alebo zadanými pokynmi.
– Podporovať sebaobhajovanie a sebaurčenie. Študentov sa snažíme viesť k tomu, aby kládli otázky a naučili sa hľadať pomoc. Žiaľ, študenti s AS môžu byť zvyknutý na špeciálne vzdelávanie s asistentom, ako to mali na základnej škole. Na strednej škole ich však nikto nebude „držať za ruku“.
– Nech si vypočujú skúsenosti ostatných, ktorí sú na tom podobne. Je potrebné utvárať komunita študentov s AS aby sa aspoň snažili kooperovať. Keď budú počuť hovoriť bežnom dni ostatných v škole, získajú prehľad o typoch problémov iných študentov, ktorým budú musieť aj oni čeliť a riešiť ich.
– Nechajte študentov preskúmať typy finančnej pomoci. AS študenti môžu mať problém prejsť v prvom ročníku strednej školy do druhého ročníka, pretože takých prechod je pre nich zdrvujúci.
– Upozornite študentov na rozdiely medzi nimi a podporujte vzájomnú kominukáciu, aby sa ostatní snažili integrovať študenta s AS.
– Pomôžte študentom identifikovať svoje schopnosti zvládania, napríklad že študenti si môžu skúsiť zapísať svoje pocity do osobného denníka. Je potrebné identifikovať každého jedného jednotlivca, ktorý môže poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu a nepretržitú podporu žiakom s AS (napr. mentor, kouč, výchovný poradca). Povzbudzujte rodičov takýchto žiakov, aby videli nové role v živote ich dospievajúcich detí.
– Existuje kultúra, ktorá zahŕňa jednotlivcov s Aspergerov syndróm. Ak máte viacerých študentov s AS, povzbudzujte ich, aby sa stretávali ako skupina, diskutovali o svojich obavách, nádejach a snoch týkajúcich sa stredoškolského prostredia.
– Nechajte študenta, aby začal určovať, aká je úlohy je schopný sám zvládnuť.
Komunikáciou, socializáciou a plánovaním úloh v ktorýkoľvek aspekt procesu začleňovania študentov s AS sa tak vyhneme potenciálnym prekážkam a budeme sa môcť zamerať na osobnostné silné stránky, nové možnosti a väčší vzťah k ich k celoživotnému úspechu.