Čo je separačná úzkostná porucha? Osoba s poruchou separačnej úzkosti má nadmerný strach alebo úzkosť z odlúčenia od ľudí, ku ktorým sa cíti pripútaní. Aby dieťa splnilo kritériá separačnej úzkostnej poruchy, musí mať úzkostné pocity z odlúčenia, ktoré by sa vzhľadom na jeho vek neočakávali. Pocity musia pretrvávať aspoň štyri týždne a musia spôsobovať problémy s fungovaním. Diagnostikovať separačnú úzkostnú poruchu môže iba vyškolený odborník, ako je vývojový pediater, psychiater alebo psychológ.
Ako vyzerá separačná úzkosť?
Osoba s úzkosťou z odlúčenia sa môže neustále báť, že stratí osobu, ktorá je jej najbližšia. Môžu sa zdráhať alebo odmietnuť ísť von alebo spať mimo domova alebo bez tejto osoby. Môžu zažívať nočné mory o rozchode. Symptómy úzkosti sa často vyvíjajú v detstve, ale symptómy sa môžu preniesť až do dospelosti. Deti s poruchou separačnej úzkosti môžu byť v budúcnosti ohrozené odmietnutím školy. Správanie súvisiace s odmietnutím školy môže zahŕňať:
– závažné emocionálne utrpenie v súvislosti so školskou dochádzkou (napr. úzkosť, záchvaty hnevu, depresia alebo somatické symptómy – ako bolesť alebo únava)
– dieťa sa často snaží presvedčiť rodičov, aby im umožnili zostať doma
– dieťa sa často snaží zatajiť neprítomnosť rodičov
– dieťa zostáva počas vyučovania doma, pretože je v bezpečí
– dieťa prejavuje ochotu robiť si školské povinnosti a dodržuje prácu doma
Kedy je separačná úzkosť typická u detí?
Určitá separačná úzkosť je typická u malých detí okolo troch alebo štyroch rokov. Je bežné, že malé deti sa držia rodičov, plačú a vzdorujú, keď idú k inej opatrovateľke (napr. do školy, škôlky, opatrovateľky atď.). Ak sa však úzkosť zdá byť závažná (u malých alebo starších detí), pretože spôsobuje extrémnu úzkosť a zasahuje do každodenného fungovania, odporúča sa podpora a intervencia.
12 stratégií na pomoc deťom s úzkosťou zo separácie v škole:
Bez ohľadu na to, či existuje oficiálna diagnóza separačnej úzkostnej poruchy, existujú stratégie, ktoré môžu školy zaviesť, aby pomohli dieťaťu s príznakmi tohto stavu. Tieto stratégie je možné vykonávať v spojení s terapiou, ktorú vedie psychológ alebo psychiater.
Využívajte efektívne intervencie založené na výskume. Tieto zásahy zahŕňajú:
- Vzdelávanie personálu a rodičov na tému separačnej úzkosti. Spolupráca medzi rodičmi a členmi školského tímu ohľadom intervencií a stratégií na pomoc deťom s úzkosťou z odlúčenia tréning na zvýšenie samostatnosti a pocitu kompetencie dieťaťa (napr. školské poradenstvo na budovanie sebaúcty a pocitu primeranosti, pozitívna spätná väzba od zamestnancov školy a opatrovateľov, možnosti stretávania sa a oslavy malých úspechov)
- Pri príchode dieťaťa do školy majte prítomných dôveryhodných známych zamestnancov školy. Stretnutie s priateľskou tvárou, keď sa blížia alebo vchádzajú do budovy, pravdepodobne zníži počiatočnú úzkosť a zvýši pocity bezpečia.
- Pre mladšie deti, ktoré ešte nechodia do škôlky, môže byť úžitok kratší vyučovací deň, ktorý sa postupne zvyšuje.
- Identifikujte bezpečné miesto, kam môže dieťa ísť, aby znížilo úzkosť počas stresujúcich období. Niektorým deťom prospieva, ak si pred odchodom do triedy venujú nejaký čas na prispôsobenie sa v kancelárii poradcu alebo inom bezpečnom priestore.
- Identifikujte bezpečnú dospelú osobu, ku ktorej môže dieťa chodiť v čase stresu. Tento dospelý by mal hovoriť s dieťaťom s empatiou a mal by rozumieť jeho pocitom. Mali by však povzbudzovať dieťa, aby sa vrátilo do svojej triedy alebo činnosti, keď sa upokojí.
- Zopakujte si sebaupokojujúce stratégie, ktoré môže dieťa použiť, keď sa objaví úzkosť.
Sebaukľudňujúce stratégie môžu zahŕňať:
- hlboké dýchanie, počítanie, strečing, uvoľnenie svalov
- držanie predmetu, ktorý poskytuje pohodlie (napr. obrázok rodiča, obľúbený predmet z domu)
- kreslenie obrázka, zapisovanie svojich pocitov, premýšľanie o momente, kedy sa zabávali
- mysliac na to, že keď mali úzkosť, take prekonali to a dopadlo to dobre
- pripomenúť si, že budú v poriadku
- pripomenúť si, že v určitom čase pôjdu domov
- Poskytnite primerané uistenie. Ak sa dieťa pýta otázky typu: „Budem v poriadku, či sa moja mama vráti, kedy idem domov“, je v poriadku ho uistiť, ale vyhýbajte sa tomu, aby ste ho znova a znova uisťovali, pretože by to mohlo len predĺžiť čas. Vyhýbajú sa triede alebo triednym aktivitám a živia sa úzkosťou.
Môžete povedať niečo ako: Som tu, ak ma potrebujete, ale som si istý, že budeš v poriadku. O tretej ťa vyzdvihne mama. Ak sa stále pýtajú a hľadajú viac uistenia, pripomeňte im, že ste ich už raz ubezpečili, a dajte im vedieť, že nie je efektívne uisťovať znova a znova.
- Vzdelávať deti o úzkosti. Rozprávajte sa o pocitoch úzkosti (napr. knedľa v krku, búšenie srdca, potenie), aby deti vedeli, ako ju rozpoznať, keď sa objaví.
Pripomeňte im, že každý občas zažije nejakú úzkosť a je to úplne normálne. Určitá úzkosť je dobrá, pretože je to spôsob, akým nás naše telo varuje pred potenciálne nebezpečnými situáciami. Niekedy sa však úzkosť vyskytuje v dôsledku vnímaného strachu, ktorý môže byť vysoko nepravdepodobný alebo žiadny. Keď nám úzkosť hovorí, aby sme sa vyhýbali situáciám, ktoré nie sú nebezpečné, a núti nás vyhýbať sa skúsenostiam, ktoré môžu byť pre nás v skutočnosti dobré, musíme sa naučiť stratégie zvládania, aby sme tieto časy zvládli.
Podobne sa musíme naučiť stratégie pre chvíle, keď sa normálna úzkosť (napr. nervozita v prvý deň v škole) stáva takou intenzívnou, že je ťažké sústrediť sa, prejsť činnosťou alebo komunikovať s ostatnými.
- Podporujte/modelujte interakcie v malých skupinách (napr. hry, umelecké projekty, diskusie). Interakcie môžu začať len s jedným spolužiakom. Postupom času, ak dieťa zvyšuje svoju kompetenciu, sa skupina môže postupne rozširovať.
To je niečo, čo sa dá urobiť v kancelárii poradcu alebo keď sú študenti spárovaní s rovesníkmi na skupinové aktivity.
- Poskytnite pozitívnu spätnú väzbu za snahu. Všimnite si, keď sa váš študent snaží dostať cez situácie vyvolávajúce úzkosť alebo používa stratégie, ktoré sa naučil, aby sa s úzkosťou vysporiadal.
Môžete povedať niečo ako: „Viem, že si dnes ráno túžil prísť do školy, ale bol si odvážny, keď si vošiel.
„Som hrdý, že si išiel na školský veľtrh remesiel a zostal si, kým sa neskončil.“
„Mala by si byť na seba taká hrdá! Keď si dnes ráno prišiel do triedy, upokojil si sa tým, že si si nakreslil obrázok.“
- Pomôžte svojmu študentovi pripraviť sa na prechod. Napríklad dajte svojmu študentovi čas, aby sa pripravil, že príde zmena (napr. o päť minút pôjdeme na hodinu hudobnej výchovy alebo po skončení matematiky budeme pracovať na umeleckom projekte).
Deti s úzkosťou sa môžu obávať zmeny z jednej činnosti na druhú, najmä ak nie sú na zmenu pripravené.
Vizuálny časovač môže pomôcť niektorým študentom pochopiť plynúci čas, ak majú problémy s pochopením konceptu tradičného časovača.
- Spolupracujte s rodičmi svojich žiakov. Zamestnanci školy by sa mali stretnúť s rodičmi, aby sa dohodli na tom, čo podporuje dieťa v škole pri separačnej úzkosti.
Je dôležité, aby rodičia a škola riešili problémy súvisiace so separačnou úzkosťou dôsledným spôsobom pomocou tímového prístupu. Očakávania, ako sa dieťa vyrovná so svojou úzkosťou, by mali byť podobné v škole aj doma. Ďalšie informácie o školách, ktoré pomáhajú deťom s úzkosťou zo separácie.
Čo ak dieťa odmieta chodiť do školy?
Ak dieťa odmieta chodiť do školy, posúďte, čo môže byť spúšťačom odmietnutia, a ak je to možné, pracujte s dieťaťom na riešení problému (napr. sú problémy s kamarátmi, strach z učiteľa atď.?).
Ak sa dieťa nevráti do školy alebo ak má škola pocit, že dieťa môže potrebovať viac, ako môže ponúknuť, je dôležité prediskutovať tieto obavy s rodičmi.
Pravdepodobne bude potrebné zapojiť odborníka na duševné zdravie, ako je detský psychológ alebo vývojový pediatr.
Aké terapeutické liečebné programy založené na výskume sú účinné pri pomoci deťom s úzkosťou z odlúčenia?
Pri práci s odborníkom v oblasti duševného zdravia je najúčinnejšou/výskumne založenou nefarmakologickou (nezahŕňajúcou lieky) metódou na zníženie separačnej úzkosti u detí kognitívno-behaviorálna terapia (CBT).
Ak sa chcete dozvedieť viac o CBT a o tom, ako sa účinne využíva na liečbu separačnej úzkosti, pozrite si Separačná úzkostná porucha u mládeže: Fenomenológia, hodnotenie a liečba .
Dva výskumné programy na liečbu úzkostných porúch (vrátane separačnej úzkosti) sú Program Coping Cat a Program FRIENDS .
Mali by sme využiť domácu školu alebo kybernetickú školu na pomoc deťom so separačnou úzkosťou, ktoré odmietajú navštevovať klasickú školu?
Ak sa pre deti s úzkosťou zo separácie využíva domáca škola alebo kybernetická škola, je dôležité, aby sa behaviorálne a sociálno-emocionálne potreby študentov riešili prostredníctvom komunitných predajní, ako je terapia, šport, umenie, hudba, skupiny/kluby a príroda.
Všetkým by nám okrem akademického prospelo aj všestranné, kultúrne a spoločenské vzdelanie. Ak je prekážkou úzkosť, myslím, že stojí za to ju prekonať.
Čím viac vieme, tým viac rastieme. Poznanie je moc.
Nemôžeme pred tým zo strachu utiecť.