Zamyslime sa spolu: Odkiaľ pochádza voda, ktorú pijeme? Koľko vody denne spotrebujeme? Ako ju môžeme chrániť pre budúce generácie? Každá kvapka sa počíta. Chráňme vodu – chránime tým aj život na Zemi.

Video bolo vytvorené ako školský projekt pri príležitosti Svetového dňa vody vrámci multimediálneho krúžku. Pracovné listy ku dňu vody si môžete stiahnuť z môjho dávnejšieho článku https://anickasunova.sk/wp-content/uploads/2024/04/Sifrovacia-hra-ku-dnu-VODY-Ulohy-ucitelky-bublinky.pdf

v škole pracujeme aj s modernými digitálnymi nástrojmi, medzi ktoré patrí aj umelá inteligencia (AI). Niektorí rodičia majú obavu, že AI „spraví všetko za deti“. V skutočnosti to tak nefunguje.

Dieťa je autor, AI je pomocník

Pri práci s AI je dieťa stále autorom.
AI je iba nástroj, ktorý pomáha – podobne ako kalkulačka pri matematike alebo pravopisná kontrola v počítači.

Dieťa musí najprv premýšľať a rozhodnúť napríklad:

• kto bude hlavná postava príbehu
• kde sa bude príbeh odohrávať
• aký bude dej alebo zápletka
• aký štýl textu chce použiť (rozprávka, dobrodružstvo, sci-fi…)

Tieto informácie potom dieťa zadáva do AI ako pokyny (tzv. prompt).

Bez týchto pokynov AI nevie vytvoriť zmysluplný text.

Čo sa deti pri tom učia

Práca s AI rozvíja viacero dôležitých schopností:

• kreativitu – vymýšľajú vlastný príbeh
• logické myslenie – musia presne formulovať zadanie
• digitálnu gramotnosť – učia sa pracovať s modernými technológiami
• kritické myslenie – kontrolujú a upravujú text, ktorý AI vytvorí

AI teda nenahrádza myslenie dieťaťa, ale pomáha mu pracovať rýchlejšie a efektívnejšie.

Podobne ako pri iných nástrojoch

AI môžeme prirovnať k nástrojom, ktoré už dávno používame:

• kalkulačka pomáha počítať, ale matematiku sa musíme naučiť
• pravopisná kontrola pomáha s chybami, ale písať sa musíme naučiť
• vyhľadávač pomáha nájsť informácie, ale vybrať správne musí človek

AI funguje podobne – pomáha, ale nerozmýšľa namiesto dieťaťa.

Cieľ v škole

Naším cieľom je naučiť deti AI používať rozumne a tvorivo, nie ju bezhlavo využívať. V budúcnosti bude práca s takýmito nástrojmi bežnou súčasťou mnohých profesií, preto je dôležité, aby deti vedeli:

• ako AI správne používať
• ako jej dávať presné pokyny
• ako overovať a upravovať výsledky

Ďakujeme za spoluprácu.

Ak by ste mali k tejto téme otázky, radi vám ich vysvetlíme.

Pozrite si naše nové video a presvedčte sa, že správy môžu byť aj poriadne zábavné!

Celým programom nás s istotou a prirodzenosťou sprevádzali moderátorky Emka Velich a Kika Maneková, ktoré navodili príjemnú a slávnostnú náladu hneď v úvode. Besiedka sa začala nežným tancom na motívy Labutieho jazera, v podaní Laury Bilíkovej a Alicky Majerovskej, ktoré divákov vtiahli do pokojnej, rozprávkovej atmosféry. Silným momentom programu bolo spoločné vystúpenie Svetlá Vianoc, do ktorého sa zapojili všetky deti. Pomocou svetielok a symbolického tvaru srdca pripomenuli, že Vianoce sú predovšetkým o láske, spolupatričnosti a svetle, ktoré si môžeme navzájom odovzdávať. Program odľahčili aj humorné scénky a vtipy, ktoré vyčarili úsmev na tvárach divákov v podaní Miška Szaba a Emky Velich. Deti sa predstavili aj v pantomíme rozprávky Popoluška a v špeciálnom spracovaní rozprávky Vlk a sedem kozliatok – Ako sa vlk na Vianoce stal vegetariánom, ktorá pobavila nielen deti, ale aj dospelých svojím moderným humorom a jasným posolstvom. Pokojnejšiu a zamyslenú atmosféru prinieslo vystúpenie Vianočné slová, v ktorom deti jednoduchými vetami pripomenuli, čo je na Vianociach najdôležitejšie – čas spolu, ticho, domov a blízkosť. Záver besiedky patril obľúbenej aktivite Secret Santa, ktorá priniesla radosť z obdarovania a prekvapenia.

Vianočná besiedka bola výsledkom spoločnej práce, spolupráce a nadšenia detí, ktoré ukázali nielen svoj talent, ale aj odvahu vystúpiť pred ostatnými. Všetkým deťom patrí veľká pochvala za ich snahu, kreativitu a krásne vystúpenia. Besiedka nám pripomenula, že Vianoce nie sú o dokonalosti, ale o spoločných chvíľach, ktoré zostávajú v pamäti ešte dlho po tom, ako zhasnú svetlá na javisku.

A tu je video z besiedky:

A ešte pár fotiek:

Samotné fotenie však bolo len začiatkom. Žiaci sa následne pustili do práce na počítačoch, kde sme fotografie spracovali do graficky upravenej podoby. Vyskúšali si úpravu farieb, kontrastu, pridávanie tematických prvkov, rámikov a jednoduchých efektov, ktoré fotografie premenili na malé vianočné vizuály. Aktivita tak prepojila zábavu s rozvojom digitálnych a grafických zručností. Zaujímavosťou bolo, že jedna žiačka meškala na fotenie a preto bola do finálnej fotky „dorobená, schválne… uhádnete, ktorá?

Výsledkom boli originálne a hravé obrázky, na ktoré môžu byť žiaci právom hrdí. Okrem technických zručností si rozvíjali aj kreativitu, cit pre estetiku a tímovú spoluprácu. Mikulášske fotenie sa tak stalo nielen milou spomienkou, ale aj praktickou ukážkou toho, ako možno učiť moderným a zážitkovým spôsobom.

Takéto aktivity dokazujú, že multimediálny krúžok nie je len o technike, ale aj o radosti z tvorby, vlastnom nápade a schopnosti pretaviť ho do vizuálne pútavého výsledku.

Hlavnou časťou programu bola projekcia v kupole planetária, kde sa žiaci ocitli priamo „pod hviezdnou oblohou“. Prostredníctvom pútavej vizualizácie sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí o našej galaxii – Mliečnej ceste, v ktorej sa nachádza aj naša Slnečná sústava. Žiaci mohli vidieť, ako je galaxia usporiadaná, kde sa v nej nachádza Zem a aké obrovské vzdialenosti sú medzi hviezdami. Súčasťou projekcie boli aj informácie o Slnku, ktoré je stredom našej Slnečnej sústavy. Dozvedeli sme sa, že Slnko je hviezda, ktorá nám poskytuje svetlo a teplo, bez ktorých by život na Zemi nebol možný. Žiakom boli priblížené aj základné fakty o planétach, ich pohybe okolo Slnka a o tom, čím sa jednotlivé planéty od seba líšia. Program bol veľmi názorný a zrozumiteľný, doplnený o zaujímavé vysvetlenia a otázky, do ktorých sa žiaci aktívne zapájali. Návšteva planetária im pomohla lepšie si predstaviť vesmírne javy, ktoré sa v škole učia len z učebníc. Exkurziu hodnotíme ako veľmi vydarenú. Žiaci si odniesli nové vedomosti, silné zážitky a nadšenie pre objavovanie vesmíru. Takéto podujatia významne prispievajú k rozvoju ich zvedavosti a záujmu o prírodné vedy.

Projekt žiackej televízie rozvíja u žiakov nielen technické zručnosti v oblasti práce s kamerou, zvukom a strihom, ale aj komunikačné schopnosti, tvorivé myslenie, zodpovednosť a spoluprácu v tíme. Zároveň im umožňuje zažiť proces tvorby médií z prvej ruky a pochopiť, čo všetko sa skrýva za vznikom videa. TV Bukovinky je pre nás začiatkom dlhodobejšieho projektu, v ktorom plánujeme pokračovať aj ďalšími videami z diania v škole, rozhovormi, reportážami či tematickými príspevkami. Veríme, že žiacka televízia sa stane obľúbenou súčasťou školského života a priestorom, kde môžu žiaci rozvíjať svoj talent a kreativitu.

Čo je syndróm CAN?

Pojem CAN vznikol z anglického označenia Child Abuse and Neglect, čo znamená týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa. Tento syndróm zahŕňa všetky formy fyzického, psychického, sexuálneho alebo sociálneho ubližovania dieťaťu, ako aj zanedbávanie jeho základných potrieb – emocionálnych, zdravotných či výchovných.

Syndróm CAN sa delí na niekoľko hlavných foriem:

• Fyzické týranie – úmyselné ubližovanie dieťaťu, spôsobovanie bolesti, zranení alebo neprimeraných trestov.
• Psychické týranie – opakované ponižovanie, vyhrážanie, odmietanie či manipulácia, ktoré zanechávajú hlboké psychické následky.
• Sexuálne zneužívanie – akákoľvek forma sexuálneho kontaktu medzi dospelou osobou a dieťaťom, či už fyzická alebo nefyzická.
• Zanedbávanie – dlhodobé neuspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ako je jedlo, hygiena, bezpečie, zdravotná starostlivosť či emocionálna podpora.

Úloha učiteľa

Učiteľ často trávi s dieťaťom veľkú časť dňa a môže ako prvý spozorovať varovné signály, že sa s dieťaťom niečo deje. Medzi takéto signály patria napríklad časté zranenia, zmeny správania, nadmerný strach, úzkosť, vyhýbanie sa kontaktu, nevhodné sexuálne správanie alebo zanedbaný vzhľad.

Na školení sme si pripomenuli, že učiteľ má nielen morálnu, ale aj zákonnú povinnosť konať, ak má podozrenie na týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa. V takom prípade je dôležité:

1. Zaznamenať svoje pozorovania,
2. Informovať vedenie školy alebo školský podporný tím,
3. Spolupracovať s príslušnými orgánmi (napr. ÚPSVaR, polícia).

Školenie so spoločnosťou Edusteps bolo veľmi prínosné a pomohlo mi lepšie pochopiť, ako rozpoznať rizikové správanie, ako s deťmi citlivo komunikovať a kam sa obrátiť v prípade podozrenia na syndróm CAN. Takéto vzdelávania sú nevyhnutné pre každého učiteľa, ktorý chce nielen vzdelávať, ale aj chrániť deti a prispievať k ich bezpečnému a zdravému vývinu.