Dnes som mala príležitosť zastupovať hodinu chémie v siedmom ročníku. Kolegyňa mi poslala len stručné zadanie: „Chemické látky, ktoré používame v kuchyni. Ich použitie závisí od vlastností. Vlastnosti zisťujeme pozorovaním a pokusmi, využívame pritom naše zmysly.“ A tak som si pripravila 45-minútový program, ktorý sa nakoniec ukázal ako veľmi živý a praktický.

Na úvod som žiakom položila niekoľko otázok z každodenného života: čo je vytvorené človekom a čo je prírodné, aké je to plynné, kvapalné a tuhé skupenstvo.

Potom sme sa spoločne pozreli na to, čo všetko tvoria vlastnosti látok – skupenstvo, farba, vzhľad, vôňa, chuť, rozpustnosť vo vode. Zdôraznila som, že vlastnosti môžeme zistiť dvomi spôsobmi: pozorovaním a pokusom. A práve pokusy sú tým, čo deti vždy baví najviac.

Na laviciach som im rozdala malé vzorky bežných kuchynských látok – soľ, cukor, múku, olej, ocot, kakao, vodu a mnoho ďalších. Rozdelili sme sa do skupiniek a každá mala za úlohu tieto látky pozorovať, vyskúšať ich rozpustnosť a zapísať si, aké vlastnosti zistili. Bolo zaujímavé sledovať, ako deti objavovali samozrejmé veci nanovo: že cukor aj soľ sa rozpúšťajú, ale múka vytvorí len zákal, alebo že olej ostane vždy na hladine vody.

Na záver každá skupinka predstavila svoje zistenia a spoločne sme si ujasnili, čo je správne. Hodinu sme uzavreli krátkym zhrnutím – zopakovali sme si, aké vlastnosti látok poznáme a ako ich môžeme zisťovať. Ako domácu úlohu dostali za úlohu vybrať si doma jednu kuchynskú látku a opísať jej vlastnosti podľa vzoru z hodiny.

Musím povedať, že ma veľmi potešilo, ako aktívne sa žiaci zapojili. Aj taká „obyčajná“ téma, ako sú látky z kuchyne, dokáže deti zaujať, keď sa k nej pridajú praktické ukážky.