1. Výber autoškoly

Najskôr si musíš vybrať autoškolu, ktorá ti najviac vyhovuje. Pri výbere môžeš zvážiť:

• Lokalitu: Zváž blízkosť autoškoly k miestu, kde bývaš alebo pracuješ.
• Cenu: Porovnaj ceny kurzov v jednotlivých autoškolách, niektoré môžu mať akcie alebo výhodné platobné podmienky.
• Recenzie a odporúčania: Pozri si recenzie na internete alebo sa opýtaj známych na ich skúsenosti s konkrétnymi autoškolami.
• Výučba a inštruktori: Zisti, akú majú inštruktori povesť a aké sú učebné podmienky v autoškole.

2. Prihlásenie sa do kurzu

Keď si vyberieš autoškolu, prihlásiš sa na kurz. Pri prihlásení budeš musieť predložiť:

• Občiansky preukaz.
• Lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti: Toto potvrdenie ti vystaví všeobecný lekár po základnej prehliadke, kde sa posúdi, či si schopný viesť motorové vozidlo.
• Prihláška a súhlas so spracovaním údajov: Vyplníš prihlášku a súhlas so spracovaním osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné pre účasť na kurze.

3. Teoretická výučba

Kurz sa začína teoretickou časťou, ktorá zahŕňa:

• Dopravné predpisy a značky: Naučíš sa pravidlá cestnej premávky, význam dopravných značiek a predpisy, ktoré musíš dodržiavať ako vodič.
• Technika vozidla: Základy o tom, ako vozidlo funguje, aké sú jeho časti, a ako riešiť bežné technické problémy.
• Bezpečnosť na cestách: Naučíš sa zásady bezpečnej jazdy, správne používanie bezpečnostných prvkov a správanie v rôznych dopravných situáciách.

4. Praktická výučba – jazdy

Po zvládnutí teoretickej časti začneš praktickú výučbu, teda jazdy s inštruktorom. Tieto jazdy zahŕňajú:

• Základné manévre: Naučíš sa základné ovládanie vozidla (štartovanie, radenie, brzdenie, cúvanie).
• Jazdy v meste a na cestách: Postupne prejdeš k jazdám v mestskej premávke, kde sa naučíš reagovať na dopravné situácie.
• Parkovanie: Dôležitou časťou výučby je tiež parkovanie (napr. pozdĺžne, kolmé).

Počet povinných hodín praktickej výučby je určený zákonom, zvyčajne ide o 30 hodín, ale autoškoly môžu ponúkať aj viac hodín, ak si to študent želá.

5. Záverečné skúšky

Po absolvovaní teoretickej aj praktickej časti kurzu sa prihlásiš na záverečné skúšky, ktoré pozostávajú z dvoch častí:

• Teoretická skúška: Otestuje sa tvoje vedomosti z pravidiel cestnej premávky, dopravných značiek a technických znalostí vozidla. Táto skúška sa vykonáva na počítači, kde odpovedáš na testové otázky. Z testových otázok sa môžeš postupne pripravovať aj zo stránky: https://autoskola.itesty.sk/ prípadne https://www.testynavodicak.sk/, alebo https://www.minv.sk/?elektronicke-testy. Všetky obsahujú tie isté otázky a okruhy, ktoré budeš potrebovať vedieť.
• Praktická skúška: Táto časť skúšky sa vykonáva s inštruktorom a skúšobným komisárom priamo v premávke. Ukážeš, ako zvládaš reálne dopravné situácie, jazdu po meste a parkovanie.

6. Získanie vodičského preukazu

Po úspešnom absolvovaní skúšok dostaneš od autoškoly certifikát o ukončení kurzu, ktorý spolu s potrebnými dokladmi predložíš na dopravnom inšpektoráte. Tu podáš žiadosť o vydanie vodičského preukazu.

Na dopravnom inšpektoráte budeš potrebovať:

• Občiansky preukaz.
• Certifikát z autoškoly.
• Poplatok za vystavenie vodičského preukazu.

Po niekoľkých dňoch alebo týždňoch (v závislosti od krajiny a inšpektorátu) si budeš môcť vyzdvihnúť vodičský preukaz a oficiálne sa staneš vodičom!

7. Ďalšie tipy a rady

• Jazdy navyše: Ak sa necítiš pripravený na záverečné skúšky, môžeš si v autoškole dokúpiť ďalšie jazdy, aby si získal viac skúseností.
• Nervozita pri skúškach: Pokús sa zostať pokojný. Skúšobný komisár chápe, že nervozita môže ovplyvniť tvoju jazdu, takže sa snaž zamerať na to, čo si sa naučil počas kurzu.

Zvládnutie autoškoly si vyžaduje čas a trpezlivosť, no po úspešnom absolvovaní ťa čaká sloboda a pohodlie pri jazdení vlastným autom.

Kúpa iPhone 16 Pro Max prináša viacero výhod, ktoré môžu byť pre mnohých používateľov atraktívne:

1. Inovatívny fotoaparát: Tento model sa môže pochváliť vylepšeným 48 MP ultraširokým objektívom, ktorý umožňuje snímanie makro záberov vo vysokom rozlíšení, a nový kapacitný ovládací prvok Camera Control, ktorý funguje ako dotyková spúšť a umožňuje jednoduché prispôsobenie nastavení fotoaparátu pomocou gest. Videozáznam sa dočkal možnosti snímať 4K Dolby Vision pri 120 fps, čo je značne plynulejšie oproti predchádzajúcim modelom​
2. Výkon a efektivita: S novým čipom A18 Pro získava iPhone 16 Pro Max o 15 % vyšší výkon a 20 % lepšiu grafiku v porovnaní s predošlým čipom A17 Pro, čo prináša rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie aplikácií a grafických prvkov. Nové optimalizácie prispievajú k lepšiemu využitiu energie, čím sa predlžuje výdrž batérie
3. Lepší displej a konštrukcia: Tento model má väčší 6,9-palcový displej s tenšími rámikmi, čo poskytuje pohlcujúci vizuálny zážitok. Konštrukcia zo silného titánu zaručuje odolnosť a prémiový vzhľad, pričom nové farebné možnosti, ako napríklad Desert Titanium, dodávajú štýlový nádych​
4. Inteligentné funkcie a AI: Vďaka umelej inteligencii vylepšenej čipom A18 Pro prináša iPhone 16 Pro Max funkcie, ako je Visual Intelligence, ktoré automaticky analyzujú obrazové prostredie a optimalizujú zábery. Táto technológia taktiež zlepšuje rozpoznávanie objektov na fotkách a ponúka intuitívnejšie možnosti úprav

iPhone 16 Pro Max je teda určený najmä pre tých, ktorí ocenia vysoko kvalitný fotoaparát, výkonnejší čip a sofistikované dizajnové prvky.

Ak by som mala porovnať iPhone 16 Pro Max voči iPhone 15 Pro Max, tak by som to zhrnula takto:

iPhone 16 Pro Max prináša oproti iPhone 15 Pro Max niekoľko významných vylepšení, najmä v oblasti fotoaparátu a výkonu. Oba modely obsahujú trojitý fotoaparát s hlavným snímačom s rozlíšením 48 MP, 12 MP teleobjektív s 5-násobným optickým priblížením a teraz aj vylepšený 48 MP ultraširoký objektív v modeli iPhone 16 Pro Max. Tento nový ultraširoký objektív umožňuje detailné makro zábery vo vysokom rozlíšení, čím sa odlišuje od 12 MP ultraširokého objektívu modelu 15 Pro Max. Navyše, iPhone 16 Pro Max má novinku – kapacitné tlačidlo Camera Control, ktoré umožňuje rýchly prístup ku kamere a nastavenie priblíženia a zaostrenia jednoduchým gestom, čo fotografickým nadšencom poskytuje viac intuitívne ovládanie​

V oblasti videozáznamu je iPhone 16 Pro Max schopný zaznamenávať video vo formáte 4K Dolby Vision pri až 120 snímkach za sekundu, čo je výrazný pokrok oproti 4K pri 60 snímkach za sekundu na iPhone 15 Pro Max. Vylepšila sa aj kvalita zvuku vďaka štyrom mikrofónom štúdiovej kvality, ktoré znižujú šum vetra a umožňujú nastaviť audio mix, čo zlepšuje možnosti natáčania videa s kvalitným zvukom​

Čo sa týka výkonu, iPhone 16 Pro Max je vybavený novým čipom A18 Pro, ktorý ponúka o 15 % vyšší výkon a o 20 % lepšiu grafiku v porovnaní s čipom A17 Pro v iPhone 15 Pro Max. Vďaka tomu sú funkcie založené na umelej inteligencii, ako je Visual Intelligence, rýchlejšie a efektívnejšie, čo zlepšuje spracovanie obrazu a rozpoznávanie objektov v snímkach​.

A tu je zopár fotočiek:

• Ako motivovať žiaka?
• Ako riadiť a usmerňovať edukačný proces tak, aby daná téma zaujala žiakov a oni boli jeho aktívnymi účastníkmi?
• Ako prepojiť danú tému so životom, a tak získať pozornosť žiakov?
• Ako postupovať tak, aby sme žiaka pripravili na život?

Učiteľ musí mať na zreteli napredovanie techniky a potreby človeka z hľadiska vzdelávania v čase, keď sa jeho žiak zaradí do pracovného procesu. Čo je pre žiaka dôležitejšie v súčasnej explózii informácií – vedieť naspamäť množstvo faktografických informácií, alebo vedieť potrebné informácie vyhľadať, spracovať a využiť v praktickom živote? Jednou z možností ako motivovať súčasného žiaka je projektové vyučovanie. Slovo projekt je podľa Slovníka cudzích slov latinského pôvodu a označuje návrh na uskutočnenie určitého zámeru spolu s určením spôsobu jeho realizácie. Žiak chce vedieť, prečo sa učí, aký je cieľ jeho snaženia, ako využije v živote to, čo sa v škole naučil. Už mu nestačia len získané informácie, ktoré si niektorí šikovní žiaci dokážu nájsť na internete skôr, ako učiteľ vysloví určitú informáciu. Žiak potrebuje hľadať a nájsť súvislosti medzi javmi, riešiť problém, vytvoriť konkrétny produkt ako výsledok určitého procesu, vysloviť a zdôvodniť svoj názor, argumentovať, nielen získavať poznatky, ktoré sú súčasťou obsahu učiva, ale rozvíjať svoj osobnostný rozmer, vlastnosti ako samostatnosť, zodpovednosť, cieľavedomosť. Učiteľ vychádza zo skúseností žiakov, ktoré získali napríklad od rodičov, cestovaním, z internetu, filmov a podobne.

Myšlienky spojené s projektovým vyučovaním vychádzali z kritiky herbartovskej školy, ktorá bola modelom vyučovania v Európe a Amerike na konci 19. storočia. V tomto období bol kritizovaný spôsob učenia sa žiaka, jeho pasivita v edukačnom procese. Poznatky žiaka boli teoretické, cieľom bolo, aby si žiak učivo zapamätal, opakoval to, čo učiteľ povedal.
Kopernikovský obrat do pedagogického myslenia priniesla reformná pedagogika alebo hnutie novej výchovy, uprednostňovali sa metódy zamerané na vlastnú prácu detí, samostatné hľadanie a riešenie problémov (pokusné polia, záhrady, dielne). Základom projektového vyučovania sa stala pragmatická pedagogika J. Deweye a W. H. Kilpatricka, ktorý v r. 1918 napísal ucelenú štúdiu o projektovom vyučovaní.

Kritika herbartovskej školy bola aj kritikou organizácie vyučovania. Bola tu požiadavka zmeniť usporiadanie vzdelávacieho obsahu tak, aby zodpovedalo životu žiaka a umožnilo mu hlbšie sa ponoriť do učiva. Na začiatku 20. storočia sa viedli diskusie o podobe projektov, o ich zameraní predovšetkým na aktivitu a zodpovednosť žiaka. Významným princípom výberu témy bol vzťah k regiónu, napríklad definovať a analyzovať základné prvky stredoveku – výlet na blízky hrad. V 20. – 30. rokoch 20. storočia sa za ideálne východiskové situácie projektov považovali také, ktoré vyplynuli z momentálnej situácie v triede – spontánne projekty. Viedli k mimoriadnej aktivite žiakov, ale na druhej strane neuplatňovali v dostatočnej miere systematickosť a postupnosť, preto sa začali viac uplatňovať projekty, ktoré navrhol učiteľ a žiaci ich dotvorili spolu s ním. Hlavným cieľom projektu bolo, aby si žiak úlohu osvojil. K znovuobjaveniu projektového vyučovania dochádza v 90. rokoch 20. storočia, podporilo ho aj zavedenie štátnych vzdelávacích programov.

M. Kubínová (2002) nazerá na projekt ako na typ vzdelávacej stratégie založenej na aktívnom prístupe žiaka k vlastnému učeniu. Projektové vyučovanie umožňuje:
– napĺňať potreby a záujmy žiaka,
– rozvíjať schopnosti žiaka,
– posilňovať sebareguláciu žiaka,
– realizovať zmenu rolí učiteľa a žiaka,
– realizovať tímovú spoluprácu,
– aktualizovať školské podnety,
– uplatňovať interdisciplinaritu a orientáciu na prezentáciu.

Kratochvílová (2006) uvádza, že pojem projektové vyučovanie je vymedzovaný ako výučba založená na projektovej metóde. Definuje ju ako „usporiadaný systém činností učiteľa a žiaka, v ktorom dominantnú rolu majú učebné aktivity žiakov a podporujúcu rolu poradenské činnosti učiteľa, ktorými smerujú spoločne k dosiahnutiu cieľov a zmyslu projektu. Komplexnosť činností vyžaduje využitie rôznych čiastkových metód výučby a rôznych foriem práce“.

Zdroj:

Projektové vyučovanie v edukačnom procese (Darina Bačová, Ľudmila Novak Ducká, Mária Onušková), 2014

Šikanovanie sa neobmedzuje len na malé deti a adolescentov. V skutočnosti čoraz viac ľudí nahlasuje šikanovanie na pracovisku. Šikanovanie na pracovisku sa môže vyskytnúť medzi kýmkoľvek na pracovisku. Ale možno najťažšou situáciou, ktorú treba riešiť, je šikanovanie zo strany šéfa – samotnej osoby zodpovednej za váš pokrok v rámci spoločnosti. Mnohokrát si ľudia neuvedomujú, že ich šéf šikanuje. Namiesto toho veria, že majú tvrdého šéfa alebo takého, ktorý jednoducho tlačí svojich zamestnancov k výsledkom. Je však dôležité vedieť identifikovať šikanovanie na pracovisku, pretože môže mať vážne dôsledky.

Ak sa cítite, že vás váš šéf oslovuje, zvážte, či jeho správanie spĺňa tieto kritériá, čo by mohlo naznačovať šikanu na pracovisku:

• Bráni vášmu úspechu – násilníci nechcú vidieť váš úspech, pretože ak to urobíte, stratia nad vami kontrolu. V dôsledku toho vás môžu potrestať za chyby, ktoré nie sú vaše, alebo vás môžu upozorniť na minulé chyby, aby v diskusii prehodili vinu. Môžu vám tiež znemožniť požiadať o povýšenie, prestup alebo ďalšie školenie. Môžu dokonca nadmerne kontrolovať alebo mikromanažovať vašu prácu alebo projekty. Viac manipulatívni násilníci vám sľúbia povýšenie alebo zvýšenie platu, aby vás prinútili pracovať navyše, ale potom tieto sľuby nikdy nesplnia.
• Zastrašuje vás – zastrašujúce správanie môže zahŕňať vyhrážanie sa vyhodením ako spôsob, ako si udržať moc a kontrolu. Šikanujúci šéf môže tiež robiť desivé gestá alebo sa vám vyhrážať, že vám fyzicky ublíži. Ďalšie príklady zastrašujúceho správania zahŕňajú týčenie sa nad vami, napádanie vášho priestoru a zastrašujúce pohľady.
• Zasahuje do vášho súkromia – niektorí šéfovia vás špehujú alebo dokonca prenasledujú. Môžu odpočúvať vaše súkromné ​​rozhovory, otvárať vašu poštu alebo manipulovať s vašimi osobnými vecami alebo pracovným vybavením. Keď ste vonku, nie je nezvyčajné nájsť šéfa, ktorý prehľadáva vašu kanceláriu. Nakoniec hľadajú všetko, čo by mohli použiť proti vám.
• Izoluje vás – šikanujúci šéfovia vás môžu spoločensky vylúčiť. Nechávajú vás mimo zoznamov večierkov a nezahŕňajú vás na firemné výlety, športové podujatia alebo stretnutia po pracovnej dobe. Môžu tiež naplánovať stretnutia, keď vedia, že ste na dovolenke alebo keď máte konflikt vo svojom rozvrhu. Okrem toho môžu robiť dôležité rozhodnutia, keď ste mimo kancelárie. A môžu zájsť tak ďaleko, že vám odmietnu povoliť účasť na pracovných stretnutiach alebo pracovných obedoch.
• Spochybňovanie vašich schopností a nápadov – šéfovia, ktorí šikanujú, spochybňujú vaše schopnosti tým, že znevažujú vaše názory a nápady. Toto správanie sa môže odohrávať v súkromí alebo pred ostatnými. Môžu vás tiež obviňovať z problémov v práci a chváliť sa, že ich schopnosti sú zodpovedné za dobré výsledky. Šikanujúci šéf môže tiež spochybňovať váš záväzok k práci, pokiaľ nepracujete dlhé hodiny a neobetujete osobný čas. Aj tak pravdepodobne nikdy neurobíte dosť, aby ste ich potešili.
• Šíri klebety o vás – tyrani často zachádzajú až príliš ďaleko, aby ostatní vyzerali zle. V dôsledku toho môžu s ostatnými ohovárať vašu prácu, vzhľad, zdravie alebo osobný život. Niekedy o vás klamú, aby poškodili vašu povesť. Ich cieľom je presvedčiť ostatných, že si zaslúžite nespravodlivé zaobchádzanie, ktoré sa vám dostáva.
• Podkopáva vašu prácu – tyrani stanovujú nereálne termíny, ktoré nevyhnutne spôsobia zlyhanie. Pravidelne tiež menia projektové usmernenia, čím spôsobujú prácu navyše a zvyšujú šancu na neúspech. Zadržiavajú potrebné informácie a sabotujú váš úspech tým, že spôsobujú, že vaše projekty sú oneskorené alebo neúplné. Odmietnutie podpísať projekty alebo neposkytnutie potrebnej spätnej väzby sú ďalšie taktiky používané na podkopávanie práce.
• Slovne vás uráža – šikanujúci šéfovia sú známi tým, že ponižujú zamestnancov pred ostatnými. Môžu na vás kričať, nadávať alebo kričať. Môžu robiť urážlivé vtipy na váš účet. Verbálne urážliví šéfovia tiež robia posmešné poznámky alebo ponúkajú nespravodlivú kritiku.

Prečo je šikanovanie na pracovisku škodlivé

Zamestnanci mnohokrát znesú šikanu a zlé zaobchádzanie zo strany svojich šéfov len preto, že sa boja straty zamestnania alebo vytvorenia napätej situácie. Ale nechať šikanujúcich šéfov, aby vás ponižovali a ponižovali, môže byť tiež zlý nápad. Šikanovanie nie je len zlé pre vaše zdravie, ale pravdepodobne bude pokračovať, ak ho nikdy nebudete riešiť. Ak ste v bode, keď máte pocit, že sa okolo svojho šéfa prechádzate po škrupinách alebo okolo neho cítite úzkosť, smútok alebo strach, možno je načase postaviť sa šikanovaniu. A v skutočnosti to môže byť pre vás dobré. Štúdia z roku 2015 publikovaná v „Personal Psychology “ zistila, že konfrontácia s nepriateľským šéfom vám pomôže udržať si zdravý rozum. Zamestnanci, ktorí sa postavili šikanovaniu, si tiež získali rešpekt svojich spolupracovníkov a získali späť silu vo vzťahu so svojimi šéfmi. Boli tiež viac oddaní svojej práci a verili, že ich kariéra nebola negatívne ovplyvnená riešením zlého správania šéfa.

Ako sa postaviť svojmu šéfovi
Postaviť sa svojmu šéfovi nie je ľahké. Ak máte pocit, že vás využívajú, možno by to stálo za zváženie. Najprv sa však zamyslite nad možnými následkami. Musíte byť spokojní s tým, že by ste mohli byť disciplinovaní alebo prísť o prácu za to, že ste stáli na zemi. Pre niektorých ľudí je konfrontácia so šikanou prioritou pred udržaním si pozície v spoločnosti. Iní by sa radšej naučili mechanizmy zvládania, kým budú hľadať novú prácu. Bez ohľadu na vaše rozhodnutie sa uistite, že ste pripravení na možný výsledok. Ak sa chcete postaviť svojmu šéfovi, vyskúšajte tieto stratégie na efektívne riešenie situácie.

• Byť istí – šikanujúci šéfovia sú schopní rýchlo rozoznať, koho môžu ovládať a manipulovať. Vyhnite sa tomu, aby ste vyzerali nervózne, neisto alebo porazene. Bez ohľadu na to, čo sa stane počas vašej diskusie, zostaňte silní a profesionálni. Držte bradu hore a nepoddávajte sa tlaku.

• Byť špecifický – keď budete riešiť správanie svojho šéfa, majte pripravené konkrétne príklady toho, ako neprofesionálne konal. Ak nemáte pripravené príklady, bude to vyzerať, že reagujete prehnane. Majte však na pamäti, že väčšina šikanujúcich šéfov neprevezme zodpovednosť za svoje zlé správanie. Je pravdepodobné, že vinu za svoje činy presunú späť na vás, alebo ju jednoducho zmietnu a povedia, že si nepamätajú, že sa to stalo. Uvedomte si, čo to je, a neverte falošne, že ste vinní za ich rozhodnutia.
• Pokračujte v usilovnej práci – nedovoľte, aby vás šikanovanie vášho šéfa vykoľajilo v práci. Netrávte čas rozhovormi s ostatnými spolupracovníkmi o tom, čo sa deje. Namiesto toho sa zamerajte na pokračovanie v produkovaní vysokokvalitnej práce. Tiež nedovoľte, aby zmätok, ktorý vytvára váš šéf, spôsobil, že budete zaostávať v projektoch. Nezabudnite si dobre zdokumentovať všetky svoje úspechy.
• Zistite, kedy potrebujete pomoc zvonku – ak vás váš šéf naďalej šikanuje napriek vášmu úsiliu riešiť to, obráťte sa na personalistu alebo nadriadeného vášho šéfa. Pokiaľ to samozrejme nie je najvyšší boss. Zaznamenajte si všetky prípady šikanovania vrátane dátumov, časov a svedkov. Mali by ste si uschovať aj všetku elektronickú korešpondenciu. Ak sa cítite emocionálne vyčerpaní, depresívni alebo úzkostní, kontaktujte poradcu. Nikdy nie je dobrý nápad ignorovať účinky šikanovania na pracovisku.
• Uvedomte si, čo môžete a čo nemôžete ovládať – pamätajte, že nemáte kontrolu nad tým, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Ale máte kontrolu nad svojou odpoveďou. Udržujte svoju konfrontáciu bez emócií a hnevu. Ak nemôžete hovoriť so svojím šéfom pokojným spôsobom, odložte diskusiu. Musíte sa pripraviť aj na to, že sa vám šéf pomstí. Uistite sa, že máte pripravený plán pre prípad, že by vás váš šéf vyhodil za to, že ste naznačovali ich zlé správanie.
• Postavte sa za seba – pamätajte, že tyrani počítajú s tým, že budete pasívni voči ich správaniu. Ukážte svojmu šéfovi, že urobil chybu, keď sa na vás zameral. Vyriešte problém so svojím šéfom pokojným a asertívnym spôsobom. Cieľom je brániť sa bez toho, aby ste boli agresívni alebo zlomyseľní.

Naučiť sa rozpoznať šikanu na pracovisku vám pomôže naučiť sa neobviňovať sa za správanie niekoho iného. Navyše bude menej pravdepodobné, že prevezmete zodpovednosť za niečo, čo nie je vašou vinou. Pamätajte, že šikanovanie neznamená, že s vami nie je niečo v poriadku. Namiesto toho je šikanovanie na pracovisku voľbou, ktorú robí tyran.

Udržujte situáciu s nadhľadom a nedovoľte, aby ovplyvnila vaše sebavedomie alebo zdravie. Nájdite vonkajšiu podporu pre to, čo zažívate, a hľadajte možnosti pre vašu situáciu, či už ide o nahlásenie svojho šéfa, podanie sťažnosti, hľadanie novej práce alebo získanie externého poradenstva. S trochou úsilia môžete uniknúť z pazúrov šikanujúceho šéfa.

S toxickými kolegami môže byť ťažké pracovať, pretože spôsobujú veľa stresu. Často majú nerozumné požiadavky a často prehnane reagujú na jednoduchú chybu. Keď máme do činenia s toxickým spolupracovníkom, je dôležité mať hrubú kožu. Ak na nás zaútočia, nereagujme ani neoplácajme útočnými rečami. To len zhoršuje situáciu. Je dôležité čo najviac ignorovať negativitu. Na zvládnutie toxického kolegu môžeme použiť niekoľko stratégií, o ktorých budem dnes písať.

IDENTIFIKÁCIA TOXICKÝCH KOLEGOV

Niekedy je ťažké s ľuďmi vychádzať, ale nikdy to nie je také zjavné, ako keď sú to naši spolupracovníci. Mnoho ľudí má aspoň jedného toxického kolegu, s ktorým prichádzajú do kontaktu na svojom pracovisku. Spolupráca s toxickými kolegami môže byť náročná, môžu mať negatívny postoj, môžu byť manipulatívni, hrubí a zoznam by mohol pokračovať ďalej. Toxickí kolegovia môžu mať obrovský vplyv na náš pracovný život. Jedným z najvýznamnejších dopadov, ktoré majú, je šírenie negativity. Je to preto, že toxickí spolupracovníci sú tak negatívni, že to môže byť nákazlivé. Niektoré z identifikačných znakov toxických kolegov sú:

• sú hrubí a neúctiví
• sú konfrontační a agresívni
• obviňujú iných za svoje chyby
• sú vždy chamtiví a nespokojní
• sa väčšinou správajú, akoby všetko vedeli
• často používajú sarkazmus a výsmech, aby strhli ostatných
• často používajú negatívny jazyk
• ovládajú ľudí okolo seba
• často používajú negatívnu reč tela a gestá.

ZAOBCHÁDZANIE S TOXICKÝMI KOLEGAMI

Každodenné jednanie s toxickým kolegom v práci môže byť vyčerpávajúce. V takejto situácii potrebujeme všetku pomoc, ktorú môžeme dostať. Tu je zoznam vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme to zvládli. Prvým krokom pri jednaní s toxickými kolegami je dozvedieť sa viac o ich správaní a ich myšlienkových vzorcoch. Môže to znieť hrozivo, sledovať každý ich krok, ale ak to urobíme, môžeme začať chápať problémy a vytvoriť si plán, ako sa s nimi vysporiadať. Počas dňa je dobré robiť si poznámky a zároveň pozorovať správanie svojho toxického kolegu. Potom si tieto poznámky prečítať, aby sme zistili, či odrážajú naše vlastné pocity. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa vysporiadať s toxickými kolegami je priznať si ich utrpenie. Ak sa zafixujú na konkrétnu situáciu, je to znak psychického utrpenia, a to treba uznať. Ak sa zdá, že sú nedocenení alebo vystrašení z ďalšieho kroku vo svojej kariére, je najlepšie vyhnúť sa tomu, aby sme túto záležitosť predložili riaditeľovi alebo vedeniu. Pochopením ich motivácie budeme schopní urobiť informované rozhodnutie a zabrániť tomu, aby sa situácia vymkla spod kontroly. Druhým krokom je implementácia mechanizmov zvládania. Toxickí kolegovia dokážu pretiahnuť blatom celú spoločnosť. Prijatím spomenutých stratégií môžeme chrániť seba a svoje okolie. Zvládnuť toxického kolegu je ťažké ako prehltnúť obrovskú pilulku. Predtým však, ako sa porozprávame s toxickým kolegom, venujme čas rozvoju vlastných stratégií zvládania. Sústredením sa na prácu môžeme zostať pokojní a vyhnúť sa stresu. Prestávka v práci na niekoľko hodín nám môže pomôcť vyhnúť sa toxickým kolegom, ako aj udržať svoju prácu a zdravie pod kontrolou. Ak máme pocit, že nás náš kolega robí nešťastným, skúsme si spomenúť na pozitívne aspekty pracoviska a zamerajme sa na tieto veci.

Vyhnime sa zbytočnému kontaktu s nimi. Ak si všimneme toxického kolegu, snažme sa vyhnúť kontaktu s ním. Modelovaním pozitívnej prítomnosti môžeme znížiť ich škodlivé účinky. Tým, že ukážeme svoju integritu, budeme vzorom pre svoj tím. Ak má náš kolega pozitívny prístup, bude rešpektovať naše úsilie. Namiesto interakcie s toxickým spolupracovníkom sa snažme držať ďalej od nich. Nebudú nás počúvať a pravdepodobne len poškodia našej kariére. Okrem toho sa nebudeme môcť sústrediť na svoju prácu a osobný život, ak s nimi budeme držať krok. Ovplyvní to našu produktivitu a celkové zdravie. A tiež by ste sa mali vyhýbať ich negatívnemu správaniu. Vytváranie pozitívneho prostredia na pracovisku je nevyhnutnosťou pre našu kariéru. A ak sa vôbec už ináč nedá, porozprávajme sa o tom so svojimi nadriadenými. Proaktívne navrhnime svojmu šéfovi, aby naša pracovná skupina zorganizovala stretnutie s cieľom určiť štandardy skupiny a začať riešiť všetky negatívne praktiky v prostredí. Nemali by sme využívať toto stretnutie ako príležitosť na ponižovanie alebo urážanie našich kolegov (tých toxických). Namiesto toho môžeme požiadať každého v tíme, aby prišiel s praktickými riešeniami problémov, ktorým každý čelí. Aj keď správanie toxických kolegov môže mať negatívny vplyv na našu kariéru, môžete pomôcť tímu k úspechu. Ale je dôležité si uvedomiť, že tento typ kolegov je ťažké zmeniť, takže sa musíme uistiť, že zachovávame chladnú hlavu a snažíme sa vyhnúť eskalácii situácie.

Držme si palce.

Ako vyzerá separačná úzkosť?
Osoba s úzkosťou z odlúčenia sa môže neustále báť, že stratí osobu, ktorá je jej najbližšia. Môžu sa zdráhať alebo odmietnuť ísť von alebo spať mimo domova alebo bez tejto osoby. Môžu zažívať nočné mory o rozchode. Symptómy úzkosti sa často vyvíjajú v detstve, ale symptómy sa môžu preniesť až do dospelosti. Deti s poruchou separačnej úzkosti môžu byť v budúcnosti ohrozené odmietnutím školy. Správanie súvisiace s odmietnutím školy môže zahŕňať:
– závažné emocionálne utrpenie v súvislosti so školskou dochádzkou (napr. úzkosť, záchvaty hnevu, depresia alebo somatické symptómy – ako bolesť alebo únava)
– dieťa sa často snaží presvedčiť rodičov, aby im umožnili zostať doma
– dieťa sa často snaží zatajiť neprítomnosť rodičov
– dieťa zostáva počas vyučovania doma, pretože je v bezpečí
– dieťa prejavuje ochotu robiť si školské povinnosti a dodržuje prácu doma

Kedy je separačná úzkosť typická u detí?
Určitá separačná úzkosť je typická u malých detí okolo troch alebo štyroch rokov. Je bežné, že malé deti sa držia rodičov, plačú a vzdorujú, keď idú k inej opatrovateľke (napr. do školy, škôlky, opatrovateľky atď.). Ak sa však úzkosť zdá byť závažná (u malých alebo starších detí), pretože spôsobuje extrémnu úzkosť a zasahuje do každodenného fungovania, odporúča sa podpora a intervencia.

12 stratégií na pomoc deťom s úzkosťou zo separácie v škole:
Bez ohľadu na to, či existuje oficiálna diagnóza separačnej úzkostnej poruchy, existujú stratégie, ktoré môžu školy zaviesť, aby pomohli dieťaťu s príznakmi tohto stavu. Tieto stratégie je možné vykonávať v spojení s terapiou, ktorú vedie psychológ alebo psychiater.

Využívajte efektívne intervencie založené na výskume. Tieto zásahy zahŕňajú:

1. Vzdelávanie personálu a rodičov na tému separačnej úzkosti. Spolupráca medzi rodičmi a členmi školského tímu ohľadom intervencií a stratégií na pomoc deťom s úzkosťou z odlúčenia tréning na zvýšenie samostatnosti a pocitu kompetencie dieťaťa (napr. školské poradenstvo na budovanie sebaúcty a pocitu primeranosti, pozitívna spätná väzba od zamestnancov školy a opatrovateľov, možnosti stretávania sa a oslavy malých úspechov)
2. Pri príchode dieťaťa do školy majte prítomných dôveryhodných známych zamestnancov školy. Stretnutie s priateľskou tvárou, keď sa blížia alebo vchádzajú do budovy, pravdepodobne zníži počiatočnú úzkosť a zvýši pocity bezpečia.
3. Pre mladšie deti, ktoré ešte nechodia do škôlky, môže byť úžitok kratší vyučovací deň, ktorý sa postupne zvyšuje.
4. Identifikujte bezpečné miesto, kam môže dieťa ísť, aby znížilo úzkosť počas stresujúcich období. Niektorým deťom prospieva, ak si pred odchodom do triedy venujú nejaký čas na prispôsobenie sa v kancelárii poradcu alebo inom bezpečnom priestore.
5. Identifikujte bezpečnú dospelú osobu, ku ktorej môže dieťa chodiť v čase stresu. Tento dospelý by mal hovoriť s dieťaťom s empatiou a mal by rozumieť jeho pocitom. Mali by však povzbudzovať dieťa, aby sa vrátilo do svojej triedy alebo činnosti, keď sa upokojí.
6. Zopakujte si sebaupokojujúce stratégie, ktoré môže dieťa použiť, keď sa objaví úzkosť.

Sebaukľudňujúce stratégie môžu zahŕňať:

• hlboké dýchanie, počítanie, strečing, uvoľnenie svalov
• držanie predmetu, ktorý poskytuje pohodlie (napr. obrázok rodiča, obľúbený predmet z domu)
• kreslenie obrázka, zapisovanie svojich pocitov, premýšľanie o momente, kedy sa zabávali
• mysliac na to, že keď mali úzkosť, take prekonali to a dopadlo to dobre
• pripomenúť si, že budú v poriadku
• pripomenúť si, že v určitom čase pôjdu domov

7. Poskytnite primerané uistenie. Ak sa dieťa pýta otázky typu: „Budem v poriadku, či sa moja mama vráti, kedy idem domov“, je v poriadku ho uistiť, ale vyhýbajte sa tomu, aby ste ho znova a znova uisťovali, pretože by to mohlo len predĺžiť čas. Vyhýbajú sa triede alebo triednym aktivitám a živia sa úzkosťou.

Môžete povedať niečo ako: Som tu, ak ma potrebujete, ale som si istý, že budeš v poriadku. O tretej ťa vyzdvihne mama. Ak sa stále pýtajú a hľadajú viac uistenia, pripomeňte im, že ste ich už raz ubezpečili, a dajte im vedieť, že nie je efektívne uisťovať znova a znova.

8. Vzdelávať deti o úzkosti. Rozprávajte sa o pocitoch úzkosti (napr. knedľa v krku, búšenie srdca, potenie), aby deti vedeli, ako ju rozpoznať, keď sa objaví.

Pripomeňte im, že každý občas zažije nejakú úzkosť a je to úplne normálne. Určitá úzkosť je dobrá, pretože je to spôsob, akým nás naše telo varuje pred potenciálne nebezpečnými situáciami. Niekedy sa však úzkosť vyskytuje v dôsledku vnímaného strachu, ktorý môže byť vysoko nepravdepodobný alebo žiadny. Keď nám úzkosť hovorí, aby sme sa vyhýbali situáciám, ktoré nie sú nebezpečné, a núti nás vyhýbať sa skúsenostiam, ktoré môžu byť pre nás v skutočnosti dobré, musíme sa naučiť stratégie zvládania, aby sme tieto časy zvládli.

Podobne sa musíme naučiť stratégie pre chvíle, keď sa normálna úzkosť (napr. nervozita v prvý deň v škole) stáva takou intenzívnou, že je ťažké sústrediť sa, prejsť činnosťou alebo komunikovať s ostatnými.

9. Podporujte/modelujte interakcie v malých skupinách (napr. hry, umelecké projekty, diskusie). Interakcie môžu začať len s jedným spolužiakom. Postupom času, ak dieťa zvyšuje svoju kompetenciu, sa skupina môže postupne rozširovať.

To je niečo, čo sa dá urobiť v kancelárii poradcu alebo keď sú študenti spárovaní s rovesníkmi na skupinové aktivity.

10. Poskytnite pozitívnu spätnú väzbu za snahu. Všimnite si, keď sa váš študent snaží dostať cez situácie vyvolávajúce úzkosť alebo používa stratégie, ktoré sa naučil, aby sa s úzkosťou vysporiadal.

Môžete povedať niečo ako: „Viem, že si dnes ráno túžil prísť do školy, ale bol si odvážny, keď si vošiel.

„Som hrdý, že si išiel na školský veľtrh remesiel a zostal si, kým sa neskončil.“

„Mala by si byť na seba taká hrdá! Keď si dnes ráno prišiel do triedy, upokojil si sa tým, že si si nakreslil obrázok.“

11. Pomôžte svojmu študentovi pripraviť sa na prechod. Napríklad dajte svojmu študentovi čas, aby sa pripravil, že príde zmena (napr. o päť minút pôjdeme na hodinu hudobnej výchovy alebo po skončení matematiky budeme pracovať na umeleckom projekte).

Deti s úzkosťou sa môžu obávať zmeny z jednej činnosti na druhú, najmä ak nie sú na zmenu pripravené.

Vizuálny časovač môže pomôcť niektorým študentom pochopiť plynúci čas, ak majú problémy s pochopením konceptu tradičného časovača.

12. Spolupracujte s rodičmi svojich žiakov. Zamestnanci školy by sa mali stretnúť s rodičmi, aby sa dohodli na tom, čo podporuje dieťa v škole pri separačnej úzkosti.

Je dôležité, aby rodičia a škola riešili problémy súvisiace so separačnou úzkosťou dôsledným spôsobom pomocou tímového prístupu. Očakávania, ako sa dieťa vyrovná so svojou úzkosťou, by mali byť podobné v škole aj doma. Ďalšie informácie o školách, ktoré pomáhajú deťom s úzkosťou zo separácie.

Čo ak dieťa odmieta chodiť do školy?
Ak dieťa odmieta chodiť do školy, posúďte, čo môže byť spúšťačom odmietnutia, a ak je to možné, pracujte s dieťaťom na riešení problému (napr. sú problémy s kamarátmi, strach z učiteľa atď.?).

Ak sa dieťa nevráti do školy alebo ak má škola pocit, že dieťa môže potrebovať viac, ako môže ponúknuť, je dôležité prediskutovať tieto obavy s rodičmi.

Pravdepodobne bude potrebné zapojiť odborníka na duševné zdravie, ako je detský psychológ alebo vývojový pediatr.

Aké terapeutické liečebné programy založené na výskume sú účinné pri pomoci deťom s úzkosťou z odlúčenia?

Pri práci s odborníkom v oblasti duševného zdravia je najúčinnejšou/výskumne založenou nefarmakologickou (nezahŕňajúcou lieky) metódou na zníženie separačnej úzkosti u detí kognitívno-behaviorálna terapia (CBT).

Ak sa chcete dozvedieť viac o CBT a o tom, ako sa účinne využíva na liečbu separačnej úzkosti, pozrite si Separačná úzkostná porucha u mládeže: Fenomenológia, hodnotenie a liečba .

Dva výskumné programy na liečbu úzkostných porúch (vrátane separačnej úzkosti) sú Program Coping Cat a Program FRIENDS .

Mali by sme využiť domácu školu alebo kybernetickú školu na pomoc deťom so separačnou úzkosťou, ktoré odmietajú navštevovať klasickú školu?

Ak sa pre deti s úzkosťou zo separácie využíva domáca škola alebo kybernetická škola, je dôležité, aby sa behaviorálne a sociálno-emocionálne potreby študentov riešili prostredníctvom komunitných predajní, ako je terapia, šport, umenie, hudba, skupiny/kluby a príroda.

Všetkým by nám okrem akademického prospelo aj všestranné, kultúrne a spoločenské vzdelanie. Ak je prekážkou úzkosť, myslím, že stojí za to ju prekonať.

Čím viac vieme, tým viac rastieme. Poznanie je moc.

Nemôžeme pred tým zo strachu utiecť.

Na fotke moje „baby“ Baška, Linda a Dominika. No a ja v červenom svetri

V roku 1965, istý Tom Lehrer nahral svoj album s názvom „That Was the Year That Was“ – v preklade „Toto bol rok, ktorý bol“. Lehrer predostrel pieseň s názvom „So Long Mom (Pieseň pre 3. svetovú vojnu)“ slovami, že „ak majú vyjsť nejaké piesne z 3. svetovej vojny, mali by sme ich začať písať hneď“. Už v tom období, 20 rokov po druhej svetovej vojne, sa ľudia začali zaoberať myšlienkami, že „Čo ak príde ďalšia vojna“? Desivé. Ďalším problémom 60. rokov, okrem hrozby jadrovej likvidácie, bolo preľudnenie. Po polstoročí od 2. sv.vojny stratila hrozba jadrového zničenia svoju bezprostrednosť a svet sa prehupol do obdobia celosvetového mieru s lokálnymi vojnami. Čo sa týka preľudnenia, teraz nás žije na Zemi viac ako dvakrát toľko ľudí ako v roku 1968 a žijeme si tu vo väčšom pohodlí a bohatstve, než ktokoľvek tušil. Hoci sa počet obyvateľov stále zvyšuje, tempo nárastu obyvateľstva sa od roku 1968 znížilo na polovicu. Aktuálne predpovede počtu obyvateľov sa líšia. Ale všeobecná zhoda je, že vrchol sa dosiahne niekedy v polovici 21. storočia a potom začne prudko klesať. Už v roku 2100 by mohla byť veľkosť svetovej populácie menšia ako teraz. Vo väčšine krajín – vrátane tých chudobnejších – je teraz pôrodnosť výrazne pod úrovňou úmrtnosti. V niektorých krajinách bude počet obyvateľov čoskoro polovičný oproti súčasnej hodnote. Ľudia sa teraz začínajú obávať podľudnatosti. A preto som sa reálne začala zaoberať touto myšlienkou a uvedomujúc si vlastnú existenciu a budúcnosť som pochopila, že ľudia si za to môžu sami. Je predsa neskutočné, že sme až tak závislí na ekonomike a stave našich financií. Mladé rodiny súčasnosti sa rozhodujú o počte potomkov na základe finančnej stránky, nechcú si „odtŕhať“ od úst a vzdať sa svojho pohodlia. Myslím si, že toto je veľmi zle nastavený systém celej spoločnosti. Keďže som matka, dostali sa ku mne aj články o tom, že za posledných niekoľko desaťročí sa kvalita ľudských spermií masívne znížila, čo pravdepodobne viedlo k nižšej pôrodnosti, z dôvodov, ktorými si nikto nie je istý. Osobne si myslím, že za to môže znečistenie – vedľajší produkt ľudskej degradácie životného prostredia, ako jeden z faktorov. Ďalším faktorom môže byť stres, ktorý by podľa môjho názoru mohol byť vyvolaný dlhodobým pobytom v tesnej blízkosti iných ľudí. Počas väčšiny ľudskej evolúcie ľudia chodili po zemi cez deň a žili v malých skupinkách, kdežto zvyk bývať v mestách prakticky nad sebou (doslova v bytovom dome) je výdobytkom 20. storočia. Ďalším dôvodom poklesu populačného rastu je ekonomický, ako som už vyššie spomínala. Politici sa snažia o neúnavný ekonomický rast, ale toto nie je vôbec udržateľné vo svete, kde sú zdroje obmedzené. Ľudia v súčasnosti musia pracovať tvrdšie a dlhšie, aby si udržali životnú úroveň svojich rodičov, ak je vôbec možné takéto štandardy dosiahnuť. V skutočnosti pribúdajú dôkazy o tom, že ekonomická produktivita sa za posledných 20 rokov globálne zastavila alebo dokonca klesla. A opäť sa vrátim k téme potomstvo. Z dôvodu, že sama som matka a mám dospelé deti, som presvedčená, že ich rovesníci a mladí ľudia vo všeobecnosti, odkladajú možnosť mať deti, možno tak dlho, až začne klesať ich vlastná plodnosť. No a v neposlednom rade si myslím ešte jednu vec a to je, že za klesajúce tempo rastu populácie možno považovať: hospodársku, reprodukčnú a politickú emancipáciu žien. Začalo sa to sotva pred viac ako storočím, ale ženy už zdvojnásobili pracovnú silu, zlepšilo sa ich dosiahnuté vzdelanie, dlhovekosť a ekonomický potenciál vo všeobecnosti. So zlepšenou antikoncepciou a lepšou zdravotnou starostlivosťou ženy nemusia rodiť toľko detí, aby sa zabezpečilo, že aspoň niektoré prežijú riziká raného detstva. Ale mať menej detí, to neskôr znamená, že populácia sa pravdepodobne zníži.

A smeruje teda ľudstvo k vlastnej záhube? Pri vývoji akéhokoľvek druhu, dokonca aj tých, ktorým sa zdá, že prosperujú, príde raz čas, kedy bude vyhynutie nevyhnutné, bez ohľadu na to, čo by urobili, aby ho odvrátili. Príčinou vyhynutia je zvyčajne oneskorená reakcia na stratu biotopu. Najviac ohrozené sú druhy, ktoré dominujú v určitých oblastiach biotopov na úkor iných, ktoré majú tendenciu migrovať inam, a preto sú rozšírené v menšej miere. Ľudia zaberajú viac-menej celú planétu a vďaka produktivite tohto celoplanetárneho biotopu sme v ňom dominantní. Homo sapiens by preto už mohol byť teoreticky mŕtvym druhom, ktorý chodí. No verím, že k tomu tak skoro nedôjde.